Október

Pokračujeme ešte v sadení jahôd a rozmnožujeme ríbezle. Dobre vyzreté výhonky bielych, červených a čiernych ríbezlí narežeme na rezky dlhé 0,15 – 0,20 m a odlistené použijeme na rozmnožovanie. Odrezky sadíme do pôdy šikmo a nad povrchom pôdy necháme aspoň jedno očko. Vysadené odrezky zavlažíme a prihrnieme suchou zeminou. Sadivový materiál zo škôlky pred vyberaním z pôdy zbavíme všetkých listov. V neskoršom období, po mrazíkoch lístie opadne. Pre husté výsadby rigolujeme celé pásy. Súčasne hnojíme do zásoby asi 1 kg Slovceritu alebo NPK na 10 m2 a asi 5 kg maštaľného hnoja alebo kompostu na 1 m2.

V novozaložených jahodoviskách udržujeme porasty bez buriny a zalievame skôr vysadené sadenice. Ak sme im počas sadenia nedodali živiny vo forme kompletného hnojiva s dlhodobou účinnosťou, prihnojíme ich potrebnou dávkou hnojiva.

V druhej polovici septembra sa spravidla vyskytne niekoľko dní s nočnými mrazíkmi, ktoré môžu spôsobiť poškodenie plodov teplomilných zelenín. Posledné plody preto pozberáme a uložíme v chránenom priestore. Papriku môžeme uchovať v igelitových vreciach asi 14 dní. Dorastené plody rajčiakov sa postupne vyfarbia do červena v miestnosti teplej asi 20 C. Uhorky, melóny a cukety už zväčša ukončili svoj rast, ich zvyšky odstránime.

Pokračujeme ešte v sejbe, prípadne výsadbe zelenín na prezimovanie. Sejeme špenát a kto nemal voľnú hriadku na sejbu šalátu a kelu AKTRA, presádzame priesady. Koncom septembra a v októbri sadíme aj cibuľku sadzačku na jarnú zelenačku.

Koreňová zelenina a hlúboviny už zakrývajú medziriadky a nepotrebujú okopávku. Väčšiu starostlivosť vyžadujú zeleniny vysiate v auguste.

September je obdobím výsadby kvetinových cibuľovín. Pokiaľ je ešte teplejšie, vysádzame narcisy a potom tulipány, hyacinty, krokusy a iné drobnokveté. Mečíky vyberáme ihneď, ako začne vňať žltnúť.

Nezabudnime skontrolovať izbové rastliny, ktoré sme v letných mesiacoch vyniesli na dvor alebo balkón. V prípade, ak sú napadnuté škodcami, ich ešte pred prenesením do bytu ošetríme.

Uskladňovací priestor pred uložením ovocia najskôr mechanicky dobre vyčistíme, vybielime a vysírime. Odporúčame pridať do vápenného mlieka 3- až 6-percentný roztok modrej skalice. Zariadenie (police, debničky, liesky) umyjeme roztokom modrej skalice (2%).

V miestnosti na skladovanie ovocia je ideálna teplota v jeseni 6 – 8 st. C, v zime 2 – 4 st. C. Teplota nesmie klesnúť pod 1 st C, relatívna vlhkosť vzduchu sa má pohybovat`medzi 85 – 90 %. V suchých a teplých pivniciach je vhodné plody skladovať v polyetylénových vrecúškach (musia byť perforované).

Po ukončení zberu odstraňujeme staré a choré stromy, kopeme jamy na jesennú výsadbu najbližšieho okolia alebo dovezenou panenskou pôdou. Takýto postup je nevyhnutný najmä vtedy, keď chceme vysadiť kôstkovinu po kôstkovine, hoci sa odporúča sadiť po kôstkovine jadrovinu.

Zberové práce v rodiacich vinohradoch vrcholia. Oberáme neskoro dozrievajúce kultivary, ktoré už v tomto čase získavajú primeraný obsah cukrov, aromatických látok a kyselín. Záhradkár musí citlivo sledovať každú zmenu počasia a podľa vlastnej úvahy usmerniť čas zberu hrozna.

Málo používaným spôsobom uskladňovania hlúbovín je založenie hlávky kapusty či ružice (kapusta, kel, karfíol) do vrstvy piesku i s koreňom a s časťou krycích listov, alebo v hlbšom parenisku.

V záhradke môže zostať kučeravý i ružičkový kel, ktorý je odolný proti mrazu, ale chrániť ho musíme proti požeru zajacmi.

V južnejších oblastiach je ešte čas na výsadbu cesnaku. V októbri ešte môžeme vysadiť väčšiu cibuľku-sadzačku pre zber na zeleno skoro na jar. Väčšie cibuľky (asi 15 až 20 mm) vysádzame hustejšie ako sadzačku na jar.

Zeleninu, ktorá prezimuje na hriadke, ešte okopeme a odburiníme. Po dobrom prezimovaní, keď rastliny nevymrznú, porast vyjednotíme až na začiatku jarnej vegetácie.

V okrasnej časti záhradky sadíme do starostlivo pripravených jám opadové listnáče. Záhon pre ruže dobre vyhnojíme a pripravíme ho aspoň s jednomesačným predstihom.

Izbové kvetiny, ktoré dávame z terás a lodžií dovnútra, zbavíme prachu a skontrolujeme, či na nich nie sú škodcovia. Vonku umyjemelisty roztokom napr. Sumithionu a pod.

Pri zbere ovocia odstránime zo stromov všetky mumifikované a znehodnotené plody nevhodné na konzum, ktoré by mohli byť zdrojom infekcií v budúcom roku. Môžeme prikročiť aj k mechanickému čisteniu kmeňov a hrubších konárov. Vysievame semená ovocných stromov, režeme a sadíme ešte odrezky ríbezlí.

Koncom mesiaca začíname s výsadbou a podsadbou ovocných stromčekov a krov. Jamy by sme mali mať pripravené už skôr a mali by byť zásobené dostatočným množstvom organických a anorganických hnojív. Pozor však: korene nesmú prísť do styku s hnojivom. Ovocné stromčeky sadíme do takej hĺbky, ako boli v škôlke, t. j. miesto očkovania má byť nad úrovňou pôdy. Kry ríbezlí a egrešov sadíme o niečo hlbšie, ako boli v škôlke. Podstatne hlbšie sadíme stromčekové tvary ríbezlí a egrešov, aby sme zabránili v budúcnosti obrastaniu podpníkov meruzalkou zlatou.

Pred výsadbou ovocnych výpestkov dbáme, aby nám nezaschli korene. Už pri premiestňovaní stromčekov a krov z nákupných stredísk je potrebné zabaliť aspoň koreňovú časť, a tým chrániť výpestky pred vysychaním a znížením ujateľnosti. Osobitne citlivé sú stromčekové tvary ríbezlí a egrešov, pri ktorých je koreňový systém slabší.

Zeleninu, ktorá prezimuje na hriadke, ešte okopeme a odburiníme. Po dobrom prezimovaní, keď rastliny nevymrznú, porast vyjednotíme na začiatku jarnej vegetácie.

Do konca mesiaca vyberieme trsy pažítky na „zatiahnutie – oddych“ pred neskorším zimným rýchlením.

Zberáme všetku zeleninu. Začíname mrkvou, ktorá je najcitlivejšia na mrazíky. Ani zeler nesmie namrznúť. Nakoniec zberáme petržlen a paštrnák. Petržlenu zberáme len také množstvo, ktoré spotrebujeme do konca zimy. Zvyšok ponecháme na záhone a môžeme ho zberať po rozmrznutí pôdy až do mája. Zberáme aj hlúboviny. Kučeravý a ružičkový kel môžu ostať na hriadke, dobre znášajú aj silnejšie mrazy.

V októbri naposledy pokosíme trávnik, a to pomerne nízko. Vyhrabeme popadané lístie, aby pod ním nezačal trávnik hniť. Izbové rastliny neprihnojujeme, podľa potreby zalievame a listy zbavujeme prachu. Kontrolujeme ich zdravotný stav. Rozmnožujeme difenbachiu. Aukubu a hortenziu dáme do chladnej miestnosti, kde prezimujú až do marca.