November

V suchej jeseni je potrebné zavlažovať nielen novovysadené ovocné stromčeky, ale aj staré stromy, najmä marhule a broskyne. Stromy, ktoré neboli pred príchodom zimy dostatočne zásobené vlahou,ľahšie namŕzajú. Rodiace stromy majú päť hlavných období, kedy by nemali trpieť nedostatkom vlahy. Posledným je obdobie opadávania listov, keď stromy často zanedbávame. Vlásočnicové korienky rastú v tomto období íntenzívne, pričom odčerpávajú vlahu. Na jar sa už netvoria a stromy nám často vysychajú, pričom sa nesprávne domnievame, že vymrzli.

Spadnuté lístie zo stromov a krov zhrabujeme a kompostujeme s anorganickými hnojivami, prípadne s páleným vápnom.

Zberom hrozna sa práce v rodiacom vinohrade nekončia. V októbri posledný raz kypríme povrch pôdy, vinohrad udržujeme v nezaburinenom stave. Pri odkopávaní si všímame vytvorené rosné korienky, ktoré starostlivo odstraňujeme. Hlavy viničových krov prihadzujeme zeminou. Kry, ktoré sú poškodené alebo už dožívajú, po zbere hrozna likvidujeme. To isté platí aj pre podpníkový a mladý, ešte nerodiaci vinohrad.

Dôležitou jesennoú prácou je rýľovanie, pri ktorom odstraňujeme zvyšky burln a podzemné časti trvácich burln. Je to práca naročná na čas, ale ušetrí podstatne ťažšie odstraňovanie buriny z porastov, najmä zelenín, v nasledujúcom roku.

Hriadky určené na pestovanie zelenín prvej trate (hlúboviny,rajčiaky a celá plodová zelenina) pohnojíme maštaľným hnojom alebo kompostom, alebo zakopeme dopestované zelené hnojenie. Pôdu necháme porýľovanú v hrubej brázde v celej záhradke, aby sa na nej zachytil a udržal sneh a lepšie premrzla.

Po zbere a uskladnení zeleniny nezabúdame ani na kompost Jeho zrelú hotovú časť môžeme použiť pri rýľovaní na hnojenie alebo prevrstviť a pripraviť na jarné použitie. Nepotrebnú organickú hmotu alebo zvyšky zo záhrady použijeme na založenie nového kompostu.

Izbové kvetiny neprihnojujeme, podľa potreby ich zalievame a listy zbavujeme prachu. Kontrolujeme ich zdravotny stav.

Teploty v tomto období už čašto klesajú aj pod bod mrazu, preto je nevyhnutné ukončiť zber všetkých druhov ovocia. Pokračujeme vo výsadbe ovocných stromčekov a kríkov Jesenná výsadba je výhodnejšia ako jarná, najmä preto, lebo využíva veľmi vzácnu zímnú vlahu. Na výsadbu teplomilných ovocných drevín, a to marhúľ a broskýň, sú rôzne názory. Najmä ten, že v novembri by sa už nemali vysádzať a treba s tým počkať do jari. Nie je to však jednoznačné. Aj v novembri vysadené marhule a broskyne sa dobre ujmú. Ak stromčeky nemôžeme vysadiť v jeseni, zazimujeme ich v tmavej a chladnej miestnosti. Založíme ich do rašeliny alebo vlhkého piesku. Ak nemáme takúto možnosť, zakladáme ich do pôdy vonku, a to asi o 20 cm hlbšie, ako boli vysadené. Proti myšiam a iným hlodavcom ich zabepečíme vkladaním Niva zŕn.

Jamy na jarnú výsadbu vykopeme ešte teraz v jeseni. Dokončíme práce s hnojením, pričom hnojivá zakopeme do pôdy.

Opadom listov viniča vo vinohrade začína sa obdobie zdanlivého pokoja, ktorý nastupuje v novembri a trvá až do prúdenia miazgy. Mladé vinohrady v novembri orieme, alebo prikopávame prízemné časti krov. Je to dôležitá súčasť ochrany proti zimným mrazom.

V zeleninovej záhradke by sme už mali dokončiť všetky práce, ked’že už každú chvíľu môžeme očakávať nepriaznivé počasie. Dokončíme zber zeleniny, ktorú sme nestihli pozberať v októbri, pripadne, ktorú sme nechali vonku úmýselne. Poslednú zberáme pekinskú kapustu. Hlávky vyrežeme tesne nad zemou, listy, ktoré nie sú zavinuté do hlávky, odstránime a hlávky uskladníme v studenej a vlhkej miestnosti, kde vydržia až do Vianoc.

Porasty, ktoré sme nechali vonku, ešte prezrieme a odstránime poškodené rastliny. Petržlen môžeme prehrabať. Hlávkový kel Arkta vyjednotíme a prihrnieme zeminou. Šalát a špenát môžeme prikryť čečinou, aby rastlinky nevymrzli.Všetky zvyšky po rastlinách vyhrabeme a skompostujeme.

Chúlostivé druhy trvaliek kvetín presypeme kompostom alebo celé záhony prikryjeme čečinou. Podobne pripravíme na prezimovanie aj skalku. Z bazénikov a jazierok vypustíme vodu.

Hoci november je kalendárne jesenným mesiacom, mnohí záhradkári ho už považujú za zimný. Tomuto stavu prispôsobujeme aj činnosť v záhradke. Urýchlene dokončujeme všetky práce, ktoré sme ešte nestihli v minulom mesiaci. Hlavne však pripravujeme pôdu, ovocné í okrasné dreviny na prezimovanie. Najviac práce máme so základnou prípravou pôdy, zakladaním a prekopávaním kompostu a pod. Končíme už s mechanickým ošetrením ovocných a okrasných drevín. Zostrihávame hniezda húseníc a prischnuté moniliózne plody ovocnín. Zoškriabeme aj starú popraskanú kôru (borku), pretože rôzne škáry bývajú úkrytom mnohých škodcov.

Pokračujeme v kompostovaní záhradného odpadu. Okrem zeleninových zvyškov najväčším množstvom kompostovateľnej biomasy je opadané lístie z ovocných a okrasných stromov. Ak ho máme väčšie množstvá môžeme ho kompostovať aj samostatne. Vyrobíme si tak záhradnú zeminu – listovku. Lístie často obsahuje zárodky hubovitých chorôb a poskytuje úkryt rôznym škodcom, preto používame pri jeho kompostovaní prídavky vápna i priemyselné hnojivá, najlepšie močovinu.

Pôdu zrýľujeme alebo zorieme aj pod stromami, a to plytšie ako v zeleninárskej časti záhradky (12 – 15 cm). Pre zvyšovanie úrodnosti pôdy zapravujeme na jednu tretinu plochy organické hnojivo a na celú plochu priemyselné hnojivo, najlepšie kombinované (Slovcerit, NPK). Na pôdach, kde potrebujeme vápniť zapravujeme pri jesennom rýľovaní vápenaté hmoty. Tieto plochy nehnojíme súčasne maštaľným hnojom. Dávky vápenca bývajú vysoké; na 10 m2 až 3 kg.

V zeleninovej časti záhradky, ešťe pred zamrznutím pôdy, môžeme vysiať časť mrkvy, petržlenu, cibule, ale i maku. Cez zimu nevyklíčia, ale na jar, kým sa môžeme dostať do pôdy, získajú náskok pri vzchádzaní a úroda býva najmenej o 14 dní skoršia.

Už teraz si pripravíme zeminu na jarné dopestovanie sadencov zelenín a kvetov. Uložíme si ju do pivnice alebo do hroble a udržiavame vo vlhkom stave. Vyčistíme prázdne parenisko – okenné rámy nakonzervujeme a uložíme.

Izbové kvetiny už ošetrujeme podľa zásad zimného pestovania. Intenzívnejšiu starostlivosť venujeme len kvitnúcim kvetinám a tým; ktoré v zime intenzívne rastú – ruže nakopcujeme zeminou (0,3 – 0,4 m), chránime pred mrazmi ich koreňový krček.