Aktuálne záhradkárske práce na mesiac JANUÁR

 

1. januárový týždeň

V januári býva chladnejšie ako v decembri. Ak je dosť snehu rastlinám to nevadí. Ak je pôda zamrznutá, zabudneme na práce v záhradke. Teraz je najvhodnejšie obdobie doplniť si teoretické a praktické záhradkárske vedomosti. Teplejšie a jasnejšie dni využijeme na všetky užitočné práce.

Pravidelne kontrolujeme studené parenisko. Pri miernych dňoch vetráme a pri chladných nociach ho chránime napr. aj starým kobercom.

Striasame a odstraňujeme ťažký sneh zo vždyzelených kríkov a stromov a z konárov stromov, čím ich chránime pred poškodením. Nalomené konáre treba hneď priviazať a ranu zatrieť štepárskym voskom

Ak sme vysadili dvojročné rastliny, ktoré majú kvitnúť na jar, neskôr, môže ich mráz vytlačiť zo zeme. Preto ich po mrazoch vtlačíme do zeme.

Začíname sa pripravovať na výsev kvetinových semien. Je vhodné obdobie na výsev begónií a muškátov, ktoré potrebujú dlhší čas, aby dorástli do veľkosti, kedy kvitnú. Treba ich zasiať, čo najskôr. Obe rastliny potrebujú pri klíčení teplo. Vysievame ich preto doma do kvetináčov, a neskôr ich môžeme ďalej pestovať v skleníku.

Jazierka a malé vodné nádrže udržiavame bez ľadu. Ryby v záhradnom rybníku potrebujú kyslík a hnilobné plyny musia mať možnosť unikať. Treba včas do vody postaviť zväzok trsti alebo balík slamy, prípadne doskou chrániť malé miesto pred zamrznutím.

2. januárový týždeň

Pravidelne kontrolujeme uskladnené ovocie a zeleninu, hnilé plody odstránime. Za priaznivého počasia sklad vetráme.

Pokračujeme v kontrole studeného pareniska, vetráme pri teplom počasí a chránime pri chladnom počasí.

Ak máme v záhradke rebarboru, môžeme ju rýchliť prikrytím jej trsov krabicou, debničkou alebo vedrom naplneným slamou. O niekoľko týždňov by mali začať rásť listy s vybielenými stonkami, ktoré po dosiahnutí dostatočnej veľkosti zberáme.

Kontrolujeme mladé stromčeky. Niekedy môžu rásť veľmi rýchlo, preto im skontrolujeme aspoň raz do roka úväzy, či sa nezarezávajú do kmeňa. Dá sa to napraviť. Kmene stromov chránime náterom z vápenného mlieka pred poškodením mrazom.

V tomto týždni je vhodné začať s veľkými a náročnými plánmi – napríklad s opravou drenáže. Najmä ak nám zostávajú niektoré časti záhrady podmáčané alebo nám trávnik bujne zarastá machom. Ak nám to nedovolí zamrznutá pôda, odložíme prácu na ďalší týždeň. Melioračné práce vyžadujú veľa kopania, dnes si už môžeme dať túto prácu urobiť záhradným firmám. Ak si chceme vylepšiť trávnik, najprv odstránime trávu, vykopeme prívody a rozmiestnime drenážne trubky tak, aby odvádzali vodu do spodnej časti vsakovacej vrstvy. Najlepšie je použiť vzor „stromček“.

Počas priaznivého počasia si môžeme založiť nový trávnik. Pozemok dôkladne pripravíme. Vytvoríme rovný povrch bez burín, na ktorý bude položený trávny koberec. Počas suchého počasia treba novozaložený trávnik pravidelne zalievať. Po dlhotrvajúcich mrazoch ho musíme mierne pritlačiť do zeme.

3. januárový týždeň

Za priaznivejšieho počasia vykonávame zemné práce. Pokračujeme v zimnom rýľovaní. Prekopanie pôdy napomáha jej štruktúre, najmä, ak do nej môžeme zapraviť organickú hmotu. Ak sme zrýľovali záhradu na začiatku zimy a počasie bolo mierne, mohli vzísť semienka burín. Preto pôdu okopeme skôr, než sa burina rozrastie.

Ak treba presvetliť kry v okrasnej záhrade, zrežeme staršie konáre, čo najtesnejšie pri zemi a mladšie skrátime. Takto zachováme prirodzený rast krov. Zrezané výhonky môžeme použiť na rýchlenie vo váze. Aj v tomto mesiaci možno prinášať do domu „barborky“. Čím neskoršie v zime konáriky z čerešní, višní, sliviek a iných drevín odrežeme, tým rýchlejšie vo váze vykvitnú.

Presvetľujeme aj staršie ovocné stromy, pričom vyrežeme staré a suché konáre. Staré stromy s malými plodmi zmladíme – zrežeme ich hlboko až do starého dreva.

Pripravujeme sa na preštepovanie. Preštepujeme stromy, ktoré bujne rastú, alebo zle rodia, alebo kultivary sú nevyhovujúce (chuťové vlastnosti, náchylnosť na choroby). V tomto období odoberáme vrúble a zakladáme ich do chladnej miestnosti do piesku alebo na severnej strane domu, aby boli do polovice v zemi. Vrúble odoberáme zo slnečnej strany materského stromu.

Skontrolujeme rastliny na skalke, či ich mráz nevytiahol zo zeme a či voda nezmyla zeminu a kamene. Ak je to nutné cibuľky pritlačíme.

4. januárový týždeň

Začíname si zabezpečovať cibule rastlín, ktoré kvitnú v lete a musia sa sadiť na jar. Podobne si nakúpime semená a sadenice. Ak máme v zásobe staršie semená urobíme skúšky klíčivosti.

Pokračujeme v kontrole a opravách záhradného náradia, prípadne si zabezpečíme nové náradie.

Ak máme vykurovaný skleník, zasejeme rajčiny. S výsevom vonkajších odrôd ešte počkáme asi mesiac, inak by sa mohli pred vysadením na záhon veľmi vytiahnuť a oslabiť.

Ak nie je sneh môžeme presvetľovať kry bobuľovín, ktoré sme nestihli presvetliť na jeseň. Pri reze odstraňujeme na jabloniach, egrešoch a čiernych ríbezliach výhonky napadnuté múčnatkou, ktoré spálime. To isté urobíme so suchými plodmi.

Živé ploty z listnatých drevín, ktoré sa rýchlo rozrástli do výšky i šírky, môžeme teraz hlboko zrezať až po staré drevo. Tento rez je zmladzovací a dreviny (hrab obyčajný, zob vtáčí, drieň, ríbezľa alpínska a iné) ho dobre znášajú a na jar zo zvyšného dreva silne vyháňajú.

Odumierajúce a nerodiace stromy, pokiaľ nie sú vhodné na preštepenie, vyklčujeme.

Do kvetináčov vysádzame ľalie, aby začali rýchlo rásť. Tie dáme začiatkom jari von a budú veľmi skoro kvitnúť.

Georgíny, begónie, muškáty a rastliny vo vegetačných nádobách, ktoré sme na jeseň uložili do priestorov na prezimovanie, príležitostne prezrieme a odstránime prípadné ohniská hniloby. Balkónové rastliny vo vegetačných nádobách vyžadujú málo vody, nesmú však vyschnúť, preto ich podľa potreby slabo zalievame.

Aktuálne záhradkárske práce na mesiac FEBRUÁR

 

1. februárový týždeň

Pre toto obdobie sú charakteristické značné výkyvy teplôt ( vyskytujú sa silné mrazy, ale i teploty nad 10 oC ). Od nich závisí, aké práce budeme realizovať v našej záhrade.

Pravidelne kontrolujeme uskladnené ovocie, odstraňujeme nahnité plody, priestory vetráme a udržiavame v potrebnej vlhkosti.

Ak sme si v jeseni odložili podpníky meruzalky (ríbezle zlatej) na zavrúbľovanie ríbezlí, egrešov a Josty, môžeme tak urobiť teraz v priestoroch, kde nemrzne. Necháme ich tu až do jari na vysadenie.

Ak teploty v noci už neklesajú pod -10 oC môžeme začať s rezom jabloní, hrušiek a drobného ovocia. Rezy kôstkovín, marhúľ a broskýň robíme v neskoršom termíne na začiatku vegetácie, kedy sa rany hoja lepšie. Ríbezle a egreše vyháňajú veľmi skoro, preto ich režeme najneskôr začiatkom februára. Ríbezľový ker by po reze nemal mať viac ako 8 - 12 silných vhodne rozložených konárov.

Za priaznivého počasia môžeme prerezávať aj okrasné stromy a kry, ktoré ešte nemajú vyvinuté puky (orgován, zlatý dážď, okrasné slivkoviny).

Odumierajúce alebo nerodiace stromy vyklčujeme, pokiaľ nie sú vhodné na preštepenie.

Pri silných mrazoch, ale i pri náhlom oteplení kontrolujeme uskladnenú zeleninu, aby nevymrzla, ale ani nevyschla alebo nevyrastala na úkor kvality. Vhodným konzervovaním môžeme zásoby ochrániť pred znehodnotením.

Georgíny, begónie, muškáty, ktoré sme na jeseň uložili na prezimovanie, prezrieme a odstránime ohniská hniloby a plesne. Izbové kvetiny zalievame podľa potreby. Môžeme začať s prihnojovaním. Cibuľoviny na rýchlenie (tulipány, hyacinty) prenesieme do teplejšieho priestoru, aby do marca vykvitli.

V hlbších nádobách si môžeme dopestovať prvé vitamíny zo zeleniny (pažítku, vňať petržlenu, zeleru, cibule kuchynskej, šalotky). V plytkých miskách začíname rýchliť žeruchu. Ak sme na záhonoch nechali kučeravý a ružičkový kel prejsť mrazom, máme ďalší zdroj vitamínov. Majú výnimočnú sladkastú chuť.

2. februárový týždeň

Do polovice februára dokončíme rez vrúbľov všetkých ovocných druhov. Narezané vrúble uložíme v tmavých miestnostiach do vlhkého piesku a pravidelne kontrolujeme jeho vlhkosť.

Vo vinohradoch zisťujeme výpad krov a pripravujeme rez viniča. Posudzujeme, do akej miery sme vykonali odbornosť rezu v predchádzajúcom roku a ako vinič prezimováva. Opravujeme drôtenky a opory na vedenie viniča.

Za bezmrazných dní vykonáme zimný rez jadrovín, ovocných krov a viniča. V tomto období ešte nerežeme kôstkoviny, ktoré lepšie znášajú rez vykonaný tesne pred vegetáciou. (Pozri správu ÚKSÚP).

Podľa plánovaných termínov výsadby by sme si mali zabezpečiť potrebné množstvo sadencov. Najmä ak pestujeme zeleninu v pareniskách. Aby sa pôda pred výsevom ohriala, alebo sme siali neskôr a výsevy ešte nevzišli, zateplíme ich prikrytím oknami. Parenisko treba zatepliť, aby nepremrzlo. Teplota 18 - 22 C je vhodná pre teplomilné rastliny (papriku, rajčiaky, uhorky a zeler). Hlávkový šalát a hlúboviny potrebujú teplotu 12 - 16 C.

Fóliovník si pripravíme za priaznivého počasia. Natiahneme fóliu, aby sme zabezpečili zohriatie pôdy, a tým aj skorú sejbu a výsadbu zeleniny.

Na dopestovanie sadencov využijeme najlepšie skleník. V menšom množstve ich môžeme dopestovať aj na parapete okna.

Naďalej pokračujeme v rýchlení cibuľových a hľuznatých kvetín, ktoré prenášame do teplejšieho prostredia, kde o krátky čas vykvitnú.

Kmene stromov chránime proti mrazom bielením, prípadne zatieňovaním. Mladé stromčeky chránime proti hmyzu obalením kmienkov.

Muškáty zatiaľ držíme v chlade a suchu. Nepresádzame ich a nerežeme ich.

Začíname s predpestovaním náročných letničiek

Zostavíme si časový plán výsevov. Zaobstaráme si dostatok semien, hnojív, chemikálií a skontrolujeme náradie.

Opravíme, čo je treba a oplotenie natrieme ochrannými prostriedkami.

3. februárový týždeň

Za priaznivejšieho počasia vykonávame mechanickú ochranu ovocných stromov. Na kmeni a konároch starších stromov oškriabeme staršiu kôru (borku) na podložku a následne ju zlikvidujeme (napr. spálime ju). Rany vyrežeme až po staré pletivá a ošetríme štepárskym voskom alebo balzamom.

Ak sme záhradku nevápnili na jeseň, môžeme to urobiť teraz. Na vápnenie použijeme dolomitický alebo mletý vápenec, prípadne prachové pálené vápno. Dávka sa určí podľa rozboru pôdy na živiny. Pri vápencoch sa dávka pohybuje v rozmedzí 0,30 - 0,60 kg/m2, pri pálenom vápne 0,15 - 0,30 kg/m2.

Rez viniča by sme mali urobiť približne do polovice marca. Pri mladej výsadbe sa musíme rozhodnúť, akým spôsobom budeme vinič tvarovať.

Pokračujeme v príprave parenísk. Vyberieme starú zeminu a parenisko necháme vymrznúť. Následne navezieme do pareniska zaparený hnoj (konský, hovädzí) a zeminu. Upravené parenisko zakrývame oknami, aby sa pôda prehriala a pripravila na sejbu.

Parenisko

Zemiaky V tomto týždni môžeme začať s naklíčovaním veľmi skorých zemiakov. Zemiaky, ktoré sú uložené v jednej vrstve v plytkých debničkách, umiestnime v miestnosti s teplotou 10 - 15 oC s možnosťou vetrania. Dostatok svetla nám zabezpečí krátke a silné klíčky.

Ak pestujeme zeleninu v pareniskách alebo vo fóliovníkoch, pokračujeme v zabezpečovaní potrebného množstva sadencov - podľa plánovaného termínu výsadby.

Izbové kvety pripravujeme na jarnú vegetáciu. Začíname predklíčovať hľuzy veľkokvetých begónií (rozložíme ich na vlhkom piesku vo svetlej miestnosti). Neustále kontrolujeme uskladnené cibuľky a hľuzy (či nezačali hniť).

Ak zmizne snehová pokrývka z trávnika, môžeme ho prihnojiť a povápniť.

4. februárový týždeň

Za priaznivého počasia presvetľujeme koruny ovocných stromov a zmladzujeme staršie, slabo rodiace stromy. Pri zmladzovacom reze skracujeme hlavné konáre o jednu tretinu až polovicu, podľa veku stromu. Tým vytvárame priaznivé podmienky na dobrú úrodu kvalitného ovocia. Pri kultivaroch, ktoré vytvárajú husté parožie plodonosného dreva, robíme aj detailný zmladzovací rez. Spočíva v odstraňovaní väčšieho množstva kvetných pukov. Po ich odstránení zostáva na paroží len jeden až dva kvetné puky, ktoré prinesú kvalitné ovocie.

Priaznivé dni bez mrazov využívame na chemické ošetrenie broskýň proti kučeravosti listov. Teplota by sa mala pohybovať okolo 7 oC. používame koncovku s väčším otvorom tak, aby ani jedno miesto nezostalo nepostriekané. Na postrek v čase vegetačného pokoja používame meďnaté prípravky. Postrek musíme ukončiť do začiatku nalievania pukov. Po tomto termíne je už postrek neúčinný.

Pred rezom viniča je vhodné skontrolovať púčiky priečnym rezom. Ak sú hlavné i vedľajšie puky zdravé majú sviežu zelenú farbu. Ak je hlavný puk zmrznutý, má na priereze tmavohnedú až čiernu farbu. Miera poškodenia mrazom nás upriami na spôsob rezu viniča. Ťažne jednoročného viniča priväzujeme k oporám. Nezabúdame na opravu drôtenky a opornej konštrukcie.

Pri predpestovaní zeleniny na parapete okna nesmieme siať veľmi husto, najmä keď nemáme možnosť ešte mladé rastlinky rozsadiť na väčšie vzdialenosti. Je lepšie mať menej dobrých priesad ako veľa nevhodných. Parenisko

Zemiaky Pokračujeme v plynulom rýchlení žeruchy, rýchlime pažítku, petržlenovú a zelerovú vňať.

Do fóliových krytov vysievame reďkovku na rýchlenie. Aby sme mali už v apríli širší sortiment zeleniny, vysievame do fóliovníka aj mrkvu karotku s kratším vegetačným obdobím (Nantesku, Delíciu). Takisto vysejeme petržlen a cibuľku na zber zelenačky.

V poslednom februárovom týždni už odkrývame cibule krokusov, snežienok a bledúľ, ktoré nás potešia prvými kvetmi. Rýchlime narcisy a tulipány.

Informácie boli čerpané s denníka PRÁCA

Aktuálne záhradkárske práce na mesiac MAREC

 

1. marcový týždeň

Vruble

Rez viniča by sme mali dokončiť približne do polovice marca (v závislosti od počasia). Po reze priväzujeme ponechané výhonky k oporám. Pri teplejšom počasí cca. 10-15 C prevedieme predjarný postrek proti hubovitým chorobám a prezimujúcim škodcom. (Pozri správu ÚKSÚP).

Za priaznivého počasia môžme vrúbľovať čerešne a višne ako aj ďaľšie kôstkoviny. Jadroviny vrúbľujeme neskôr.

Parenisko

Do pareniska navezieme záhradnú zeminu a zateplíme ho maštaľným hnojom po stranách a prikrytím zhora. Následne môžeme začať s prvými sejbami semien na sadence zeleniny a kvetín. Ak je pôda v parenisku alebo skleníku dobre pripravená, môžme vysievať reďkovku, karotku, cibuľku na zeleno a v skleníkoch aj skorý šalát.

Cibuľa

V tomto období častejšie kontrolujeme sadzačku cibule. Je veľmi dôležité vytriediť klíčiacu cibuľku, ktorá svojim rozkladom zvýšuje vlhkosť celej sadby a môže ju takto znehodnotiť. Sadbu cibuľky uchovávame vo vzdušných vrecúškach. Vačšie cibuľky sadíme osobitne a konzumujeme ju za zelena. Na sadenie použijeme iba drobnú a zdravú cibuľku.

Jahody

Vykopeme jamy na jarnú výsadbu a podsadbu stromčekov.

Po rozmrznutí pôdy môžeme vysádzať sadenice jahôd. Výdatná závlaha je v tomto čase potrebná pre ich úspešné uchytenie.

Začíname s množením muškátov, chryzantém a oleandrov pomocou odrezkov.

2. marcový týždeň

Vinič

Pred začiatkom pučania drevín treba dokončiť ich zimný rez a predjarný rez stromov. V tomto období už môžeme začať s rezom kôstkovín. Broskyne po augustovom reze teraz opätovne prerežieme a zabezpečíme si tak kvalitnú úrodu. Nesmieme zabudnúť na ošetrenie väčších rán štepárskym voskom.

Kučeravosť

V tomto týždni je posledný termín na ochranu broskýň proti kučeravosti listov. Ďažďová voda po naliatí púčikov zmýva zárodky tejto hubovitej choroby na pučiace lístky a tu sa zachytáva a prečkáva. Proti tejto chorobe vykonáme chemický postrek meďnatými prípravkami pred nalievaním púčikov. Po tomto termíne už nepoužívame meďnaté alebo sírne prípravky na pučiace stromy. (Pozri správu ÚKSÚP).

Za priaznivého počasia môžme preštepovať kôstkoviny a neskoršie jadroviny na koziu nôžku. Pre začiatočníkov odporúčame stepenie za kôru v neskoršom období (apríl).

Vinič

Dokončíme rez viniča, aby slziace kry nevymáčali púčiky. Tieto by nám následne nemuseli vypučať a mohli by tak oslabiť kry viniča. Slzenie krov začína postupne s oteplovaním pôdy.

Po reze urýchlene odstránime odrezané výhonky viniča. Tieto vynesieme z vinohradu a rozdrvíme, alebo aspoň zkompostujeme, prípadne zapracujeme do pôdy.

Reďkvička

Do skleníkov a parenísk za teplejšieho počasia vysievame reďkovku, petržlen, karotku, paštrnák, cibuľku sadzačku a strúčiky jarného cesnaku. Podľa počasia musíme zabezpečiť mladým rastlinkám ochranu pred mrazom, prípadne vetranie a dostatok vlahy. Prerieďujeme hustý porast reďkovky. Plytko a riedko vysiata reďkovka rýchlejšie dorastá a má pekný tvar. Na okraje skleníkov môžme vysadiť cibuľku na zeleno.

Trávnik

Trávniky vyhrabeme od zimných nečistôt a napadaného lístia. Zároveň takto prevzdušníme pôdu a čiastočne odstránime mach.

Rýchlené izbové cibuľoviny po odkvitnutí vysádzame von do záhradky.

3. marcový týždeň

Po dokončení zimného rezu viniča zatlčieme koly a napneme drôty vo vinici. Začneme z vyväzovaním kmienikov a ťažňov. Najvhodnejším materiálom na viazanie je páska z PVC, ktorá je pružná a nezarezáva sa do hrubnúceho dreva viniča. Ťažne sa odporúča viazať pri zamračenom počasí, pretože v tomto čase sa ľahšie tvarujú. Pri slnečnom počasí naopak praskajú a lámu sa. Viazanie treba dokončiť do začiatku pučania krov.

V tomto období dopľňame chýbajúce kry viniča. Takisto môžeme začať aj s výsadbou nových viníc. Nesmieme zabudnúť na dostatočnú závlahu pre mladé sadenice.

Stromčeky

Ak boli stromčeky poškodené hrabošmi alebo zajacmi, môžeme ich ošetriť štepárskym voskom. V prípade, že je kôra ohryzená dookola môžeme stromček premôstkovať, prípadne zrezať pod ohryzenou časťou a zo zvyšku vypestovať nový kmienik s korunkou.

Ribezle

Akonáhle vyschne pôda natoľko, že sa nelepí, môžeme prikročiť k výsadbe stromčekov, jahôd a kríčkov drobného ovocia. Z kvalitných kríčkov ríbezlí sa dajú dopestovať nové narezaním 15 - 20 cm dlhých odrezkov, ktoré napicháme do pôdy, kde zakorenia.

Mrkva

Po dostatočnom vyschnutí vysievame ako prvú koreňovú zeleninu, ktorá dlho vschádza - mrkvu a petržlen. Medzi túto zeleninu môžeme vysievať aj inú rýchlo klíčiacu zeleninu ( reďkovka, šalát ) tzv. značkovú zeleninu. Túto neskôr zlikvidujeme, prípadne ak už je dostatočne veľká skonzumujeme. Na výsadbu týchto drobno semenných zelenín musíme pôdu dobre pripraviť. Neskôr vysádzame cibuľku sadzačku a jarný cesnak. Vysádzame aj skorý šalát, prípadne kaleráb a kel.

Pažítka

Medzi prvé jarné práce v záhradke patrí aj rozsádanie trsov pažítky a iných aromatických zelenín.

Zo záhona trvaliek odstránime zimnú prikrývku. Nechávame ju len vo výnimočných prípadoch na chúlostivých miestach. Po zrezaní suchých častí rastliny prihnojíme a pôdu prekypríme.

4. marcový týždeň

Ihneď po rozmrznutí pôdy vysadíme ovocné stromčeky a kry. Po výsadbe ich dobre zavlažíme.

Hnojivo

Ak to stav pôdy dovolí, ihneď prihnojujeme. Druhy a dávky hnojiva volíme podľa toho, či sme pri výsadbe ovocných drevín hnojili fosforom a draslíkom do zásoby a podľa druhu hnojív, ktoré sme aplikovali na jeseň. Môžeme použiť kombinované hnojivo Slovcerit alebo NPK v dávkach 0,4-0,6kg na 10 m2. Na jahody a bobuľoviny môžeme použiť špeciálne hnojivo Fragarin. Hnojivá je vhodné zapracovať do pôdy. Ak sme v predchádzajúcom období hnojili fosforom a draslíkom, prihnojujeme len dusíkom vo forme liadkov (Liadok amónny s vápencom) v dávkach 0,1-0,2kg na 10m2. Na prehnojenie dusíkom sú citlivé najmä marhule. Aj jablone by sme mali prihnojovať dusíkom iba vtedy, keď dľžka prírastkov jednoročných výhonkov bola menšia ako 0,3 m.

Reďkovka

V studených fóliovníkoch sa poponáhľame s výsadbou predplodiny. Zavlažujeme jemne, pretože v pôde je dostatok zimnej vlahy. Vysádzame šalát, kaleráb, kel, prípadne sejeme reďkovku. Koncom mesiaca plodiny okopávame. Za slnečného počasia fóliovníky vetráme.

Marec je obdobím, keď v záhradkách môžeme proti chorobám a škodcom z veľkej časti aplikovať mechanickú ochranu. Všetko opadané lístie spod stromov, krov a suché lístie z porastov jahôd zhrabeme a zakompostujeme s prídavkom vápna.

Dôkladne prezrime kry všetkých ríbezlí a nápadne zväčšené púčiky napadnuté roztočom ríbezľovým z porastov odstráňme.

Vinič

Významnou súčasťou prvých jarných prác vo vinohradoch je ochrana proti chorobám a škodcom. Na viniči prezimujú roztoče, ktoré zapríčiňujú kučeravosť a plstnatosť listov viniča. Prezimovať mohli aj húsenice obaľovačov. Červené škvrny na jednoročnom dreve viniča poukazujú zas na vlaňajší výskyt múčnatky. Po reze odporúčame použiť postrek sírnatými prípravkami alebo Oleoekaluxom. (Pozri správu ÚKSÚP).

Pór

Na hriadku vysievame riedko pór. Môžeme ho vysievať aj hustejšie na malú plochu a neskôr, keď dorastie do hrúbky tenkej tužky, presádzame ho na trvalé stanovište. V prvom prípade ušetríme práce s presádzaním, v druhom plochu na pestovanie.

Izbové kvety

Izbové kvetiny, ktoré prezimovali v pivnici, prenášame do teplejšej miestnosti a zavlažujeme.

Informácie boli čerpané s denníka PRÁCA

Aktuálne záhradkárske práce na mesiac APRÍL

 

1. aprílový týždeň

Jahody Pri jarnom ošetrení jahôd odstránime s trsov staré listy a zlikvidujeme ich. Na prihnojovanie použijeme 1 - 2 kg liadku na 100 m2. Z kombinovanýh hnojív možeme použiť Slovcerit v dávke 6 kg na 100 m2 alebo NPK 3 - 5 kg na 100 m2. Hnojivo do pôdy zapracujeme plytkou okopávkou.

Maliny

Ak sme maliny neošetrili na jeseň, odstránime z porastu dvojročné vyrodené a slabé jednoročné výhonky. Ostatné pretriedime na vzdialenost' 0,15 - 0,30 m. Pri pestovaní malín na drôtenke pomocou rýľa odstránime všetky výhonky, ktoré vyrastajú za plochou ohraničenou drôtmi. Ak plánujeme ďaľšiu výsadbu, môžeme na tento účel využiť odkopky. Pri rodiacich kultivaroch skrátime jednoročné výhonky približne na 0,30m.

Hnojivo

Pri jarnom hnojení stromov dusíkom je výhodné použiť liadok amónny s vápencom v dávke 1,5 až 2kg na 100 m2. Liadková forma je pohotová, amoniakálna pôsobí postupne.

Väčšina vinohradníkov zabezpečuje na zimu svoj vinohrad na zimu prihrnutím krov zeminou. Teraz je vhodný čas na povrchové vyrovnanie pôdy okolo nich. V mladých 1-2 - ročných vinohradoch odporúčame spolu s odhrňovaním zeminy od krov odstrániť aj rosné korienky, ktoré vyrastajú z časti vrúbľa spojeného s podpníkom.

Sadenice zelenín prepikírujeme. Pri tom zaštipneme korienky a rastlinky presádzame na vzdialenosť 80 - 100 mm.

Riadky

Pred sejbou zelenín si upravíme hriadky široké 1,2 m a chodníky len 0,30m. Hriadky nerobíme vysoké, aby vel'mi nepresychali. Ak to je mozné chodníky nerobíme na tých istých miestach ako v minulom roku. Na výsev a výsadbu si pripravíme všetky hriadky, aj tie, ktoré budeme vysievat' neskôr. Pri neskoršej príprave ostanú hrudky, ktoré sa ťažko ubíjajú a semená potom zle vzchádzajú. Na výsev si pripravíme dosku širokú asi 0,3 m a dlhú 1,2 m. Na hriadku nešliapeme, v stope sa drží voda, a zelenina nerovnomeme vzchádza.

Dokončíme rezy ovocných stromčekov a kríčkov, najmä broskýň, ktoré sme nechali na začiatok kvitnutia. Rez stromov v čase kvitnutia nie je vhodný, pretože môžeme poraniť púčiky kvetov. Výhonky napadnuté chorobami (múčnatkou) odstrihávame v každom čase.

V apríli už pučia stromy všetkých ovocných druhov. Snažíme sa rýchlo dokončiť výsadbu ovocných stromov a práce ako sú smykovanie, nastieľanie pôdy, mechanické ošetrenie stromov a pod.

V rámci šetrenia vlahy a boja proti burine nastieľame okolo stromov a krov kompost, maštaľný hnoj, slamu alebo iný organický materiál. Môžeme zužitkovať aj posekaný alebo podrvený odpad po reze stromov. Účinná je vrstva s hrúbkou 5 cm.

Ak pretrváva pred kvitnutím marhúľ daždivé a chladné počasie, musíme stromy na začiatku a na konci kvitnutia ošetriť proti moníliovému usychaniu kvetov a výhonkov niektorým z prípravkov Baycor 25 WP, Rovlar Flo, Sporgon 50 WP. Koncentráciu používame podľa návodu.

Toto obdobie je vhodné na prvé prihnojenie viniča ľahko rozpustnými dusíkatými hnojivami. Dávkujeme podľa odrody. Prihnojením zabezpečíme zvýšenie úrody.

Podľa vývoja vegetácie urobíme predjarný postrek ovocných stromov a kríkov, najmä v najteplejších oblastiach Predjarné ošetrenie sa má urobiť, keď sa už neočakávajú silnejšie mrazy, pretože po ošetrení sa znižuje mrazuvzdornosť stromov. Je dobré previesť postrek po dlhšom oteplení, pretože vtedy sa aktivizuje väčšina prezimujúcich škodcov.

Vysievame papriku, rajčiaky a zeler pre májovú výsadbu do voľnej pôdy. Rastlinky predpestujeme v debničkách na okne, neskôr ich zasadíme do skleníka, fóliovníka, pareniska.

Nezabúdame na zeleninu, ktorá prezimovala v hriadkach. Okopeme ozimný cesnak a cibuľu z jesennej výsadby. Prezimovaný šalát treba okopať, vyjednotiť, dosadiť prázdne miesta. Môžeme ho prirýchliť priamo na hriadke perforovanou fóliou, ktorú nastieľame na hriadku priamo na rastlinky, okraje zaťažíme kameňmi.

2. aprílový týždeň

V lete minulého roka zaočkované podpníky a preočkované konáre starších ovocných stromov zrežeme asi 100mm nad miestom očkovania, alebo tesne nad očkom. Pri tomto reze nezabúdame na zatretie reznej rany. Podpníky, resp. konáre s neujatými očkami môžeme preštepiť.

Na ovocných stenách a vretenách vyväzujeme jednoročné výhonky a celé konáriky do šikmej polohy, prípadne aj vodorovne alebo do tvaru oblúkov. Po jarnom reze si všímame korunku stromu i kmeň. Výhonky, ktoré vyrastajú z ušľachtilej časti alebo z podpníka, odrežeme na konárový krúžok, kým sú malé.

Po jarnom reze stromov, v rámci boja proti chorobám a škodcom, odstránime z koruny všetky napadnuté časti, mumifikované plody ovocia z minulého roku, múčnatkové výhonky, hniezda mníšky zlatorítky a pod.

Myšie Uško

V štádiu myšieho uška, alebo vo fenofáze pučania „B-C“ urobíme postrek všetkých stromov a kríkov (okrem marhúľ) Oleoekaluxom alebo Oleokametom v 1-percentnej koncentrácii. Týmto postrekom by sme mali zlikvidovať všetky štádiá prezimujúceho hmyzu (vajíčka vošiek, mér a roztočov).

Vinič ošetrujeme postrekom zameraným proti roztočom a zamedzeniu rozvoju chorôb (múčnatky), tzv. na suchu. Kry napadnute roztocmi slabo rastú, listy bývajú kučeravé, malé, súkvetia zasychajú a neskôr opadávajú i bobule.Najúčinnejší postrek je počas slnečných dní pri teplote okolo 15 C. Pred pučaním alebo pri pučaní použijeme Sulku a Sulex a po objavení púčikov môžeme použiť Sulikol K, alebo Thiovit. Od štádia pučania až do objavenia troch listov používame Oleoekalux, Oleoekol.

V druhej polovici apríla sa rojí mínerka pórová, ktorá poškodzuje mladú cibuľku z jesennej výsadby. Na rojenie škodcu sledujeme vpichy samičiek na listy cibule (biele bodky). Najneskôr týždeň po ich zistení cibuľu postriekame prípravkami Basudin 600 EW alebo Cyper 10 EM alebo Diazol EW s prídavkom zmáčadla. Ak nechceme použiť chemické prípravky, zakryjeme záhony fóliou z netkanej textílie už v prvej polovici apríla.

Parenisko

V pareniskách otužujeme priesady určené na výsadbu. Z parenísk odstraňujeme okná. Na uvoľnené miesto v pareniskách vysádzame šalát, kaleráb, kel, karfiol, príp. sejeme reďkovku. Pareniská, v ktorých máme zasadenú cibuľku na zeleno, intenzívne vetráme. Mrkvu v pareniskách jednotíme. Prezimovaný kel a šalát mierne prihnojíme dusíkom.

Priesady rajčiakov, papriky a zeleru pre májovú výsadbu presadíme do debničiek na väčšiu vzdialenosť, prípadne stačí, ak ich preriedime pretrhaním.

V tomto termíne sejeme kôpor, saturejku. Asi v polovici mesiaca sejeme majorán a bazalku pod sklo. Sú chúlostivé na chlad a do voľnej pôdy sa sejú v druhej polovici mája.

Špargľa

Aby sme v záhradke mali stále široký sortiment zeleniny, vysievame postupne skoré hlúboviny (aj na predpestovanie sadencov) teraz už von na hriadku. Takto preklenieme obdobie medzi skorou a neskorou zeleninou. Aj špargľu nahŕňame asi do výšky 0,3m. Rebarboru môžeme trochu priríchliť zakrytím čiernou fóliou. Keď doteraz tieto zeleniny nemáme, môžeme si ich dosadiť. Rebarboru sadíme na vzdialenosť 1 m, stačia 1 až 2 kusy, špargľu (10 ks) na vzdialenosť 1,2m a v rade na 0,4 až 0,6m.

Vysádzame ruže, okrasné dreviny a živé ploty. Po vysadení výhonky skrátime a rastlinu výdatne zalejeme, aby sa pôda prilepila na jemné korienky.

Počas celého apríla možno vysádzať ihličnaté dreviny, rododendrony a iné vždyzelené rastliny.

Kvety Izbové kvetiny intenzívne zalievame a končíme ich presádzanie. V prípade potreby ich skracujeme a zmladzujeme.

3. aprílový týždeň

Štepenie

Po opravných rezoch ovocných drevín po odrezaní hrubších konárov pílou, ostáva nerovná rezná plocha. Tá sa ťažšie hojí ako hladký rez, preto ho zahladíme štepárskym nožom a zatrieme voskom alebo balzamom.

Ešte stále môžeme preštepovať hybridové viničové kry odrodami ušľachtilého viniča. Vrúbľujeme do rázštepu tesne nad zemou. Naštepený kmeň zahrnieme dočasne zeminou, aby nevysychal.

Vinohrad

V rodiacich vinohradoch kypríme pôdu v radoch a medzi radmi. Do hĺbky 0,20 až 0,30 m zapracujeme dusíkaté hnojivá (asi 60 % z celoročnej dávky). Pôdu stále udržiavame v štruktúrnom stave, aby si zachovala vhodný živinový režim.

Múčnatka

Pokračujeme v boji proti chorobám ovocných stromov, najma múčnatke jabloňovej. Najvhodnejšia je mechanická ochrana tým, že napadnuté časti listov alebo aj kvetných pukov odstrihneme. Ide o primárnu infekciu, z ktorej nákaza sa prenáša na pučiace mladé listy. Odporúčame aj chemickú ochranu niektorým vhodným fungicídom (Karathane a pod.), prípadne ju spojíme s ochranou proti chrastavitosti prípravkami, ktoré pôsobia aj proti múčnatke (Rubigan).

Štepenie

Apríl je mesiacom štepenia a preštepovania ovocných stromov. V tomto období sa kôra dobre oddeľuje, možeme štepiť aj za kôru. Je to jednoduchý spôsob, vhodný najmä pre začiatočníkov. Jadroviny môžeme štepiť aj v období kvitnutia, musíme mať však pripravené vrúble, ktoré nie sú vypučané.

Na zrezaných štepencoch vyslepujeme nežiadúce očká a výhonky.

Prestrihávame tohtoročné letorasty na kvitnúcich kríkoch. Aby nádherne zakvitli, musia byť čo najskôr odrezané.

Minulý mesiac sme okopali prihnojili jahody. Ešte pred kvitnutím ich výdatne zavlažíme a ošetríme ich proti plesni sivej (botritídová hniloba plodov).

V druhej polovici apríla začíname pripravovať priesady hľúbovín na letný, jesenný zber a zimné uskladnenie. Na výsevnú hriadku, prípadne do pareniska vysievame poloneskoré a neskoré odrody kapusty, kalerábu, kelu, brokolice, karfiolu. V riadkoch sejeme husto, aby bola priesada silná.

V polovici mesiaca vysadíme predklíčené skoré zemiaky a prikryjeme „spolurastúcou“ fóliou (dosiahneme urýchlenie zberu). S hľuzami manipulujeme opatrne, aby sme nepolámali klíčky. V tomto období zakladáme aj špargľové výsadby. Pôda pre vybielenú špargľu má byť ľahká, špargli zelenej vyhovuje každá záhradná pôda.

Zelenina

Priesady teplomilných zelenín cez noc chránime rohožmi, cez den vetráme, ničíme burinu, polievame, pripravujeme ich na výsadbu v budúcom mesiaci.

V apríli ešte nie sú problémy s ochranou zeleniny proti chorobám a škodcom. Sledujeme len prvú generáciu mínerky pórovej na cibuli. Na ošetrenie používame prípravky Basudin, Cyper.

Cibuľa

V apríli vysievame cibuľu na dopestovanie cibuľky sadzačky. Vysievame podstatne hustejšie ako cibuľu na konzum. Pri veľkej hustote narastú drobné cibuľky a vňať skôr odumiera a zasychá.

Ak je sucho, začíname zavlažovať najmä zeleniny s krátkym vegetačným obdobím (reďkovky, šalát).

Ešte stále je vhodné obdobie na založenie nového trávnika. Pred vysiatím pozemok zrýľujeme, odstránime burinu, necháme oddýchnuť. Vysievame 35 - 55 g/m2.

Pripravíme sa na ochranu proti neskorým jarným mrazom. Najvhodnejšie je postrekovanie vodou. Zadymovanie je menej účinné.

4. aprílový týždeň

Pri ošetrovaní stromčekov si všímame aj kôru. Niekedy (najmä koncom zimy) poškodzujú kôru mladých stromov tepelné rozdiely medzi slnečným dňom a mrazivou nocou. Výsledkom býva popukanie kôry. Zmrznuté konáre a poškodenú kôru odrežeme až do zdravého dreva a ošetríme hojivým náterom.

Vošky

Na ovocných stromoch a kríkoch sa zo živočíšnych škodcov v tomto období môžu vyskytovať vošky, najmä ak sme neurobili predjarné ošetrenie chemickými prípravkami (Oleoekalux). Pri ich zistení, najmä na ríbezliach (sú na spodnej strane listov, čo sa prejavuje červeným sfarbením), urobíme chemický postrek špeciálnymi prípravkami len na vošky, a to Pirimorom alebo aj niektorým insekticídom (Sumithion, Karate a pod.). Pozornosť venujeme aj zdureným púčikom ríbezlí, v ktorých je veľké množstvo jedincov roztoča ríbezľového. Napadnuté púčiky odstránime.

Múčnatka

Pokračujeme aj v zásahoch proti hubovitým chorobám pri jabloniach a hruškách, a to proti múčnatke na Jabloniach a chrastovitosti. Napadnuté letorasty, listy a kvetné púčiky odstrihneme, pretože aj tak neprinesú úrodu. Likvidujeme tým primárnu infekciu, ktorá potom by mohla napadnúť mladé pučiace listy, čo je potom už sekundárna infekcia. Múčnatka a chrastovitosť sa nedá liečiť, treba jej len predchádzať. Ešte pred kvetom, ale najmä po odkvitnutí, môžeme urobiť chemické ošetrenie prípravkami SULIKOL, THIOVIT, KARATANE alebo kombinovanými prípravkami na múčnatku - aj na chrastovitosť (RUBIGAN a pod.). Na chrastovitosť použijeme NOVOZIR alebo DITHANE.

Štepenie

Začíname vrúbľovať podpníky jabloní, hrušiek a dúl - jadroviny už majú miazgu. Môžeme preštepovať aj staršie jadroviny zlepšenými odrodami. Najvhodnejšie obdobie na vrúbľovanie je masový nástup kvitnutia púpavy.

Vinohrad

Ak máme nevhodné kultivary viniča, môžeme ich preštepiť vrúbľami, ktoré sme si uchovali od jesene. Robíme to do rázštepu tesne nad zemou (asi 100 mm). Ujateľnosť však býva slabšia - asi 50 %.

Koncom apríla začíname okopávať na jar vysiate zeleniny. Značkovacie plodiny ukazujú, kde sú riadky mrkvy, petržlenu a cibule. Spočiatku, keď je burina malá, stačí medzi riadkami potiahnuť ručnou plečkou, neskôr musíme niektorú burinu vytrhávať ručne, najmä v blízkosti rastlín. Trváce buriny vynesieme z porastu (pýr, púpavu), ostatné necháme ležať v medzirade. Okopeme aj ujaté sadence hlúbovín a dosádíme ich. Na časť plochy skorých hlúbovín a šalátu môžeme natiahnuť perforovanú agrofóliu, čím urýchlime rast. Cibulka

Na prísne tvarovaných ovocných zákrpkoch a ovocných stenách urobíme opravný rez a detailný rez rodivého obrastu. Proti skorej červivosti sliviek a jabloní, ktorú spôsobujú piliarky, sa zabezpečíme ochranou. Ochrana spočíva v dôkladnom chemickom postreku stromov ihneď po odkvete, keď ešte opadávajú posledné lupienky kvetov. Stačí jeden dôkladný postrek prípravkami Sumithion Super alebo Zolone EC.

Fazuľa

Koncom apríla môžeme s určitým rizikom zasiať aj niektoré teplomilné zeleniny. Napr. fazuľu kríčkovú na struky, uhorky šalátové a nakladačky a niekoľko kusov zeleru (hustejšie na vňať) a niekoľko rajčiakov skorých kultivarov.

Predpestované rajčiaky, papriku a uhorky začíname vysádzať do parenísk, fóliovníkov a skleníkov. Pri veľmi skorej výsadbe riskujeme poškodenie rastlín nízkymi teplotami alebo nočnými mrazíkmi.

Od polovice apríla je najvhodnejší termín na sejbu uhoriek nakladačiek. Skorá sejba alebo prirýchlenie predpestovaním priesad môže pomôcť dopestovať uhorky bez ohrozenia plesňou uhorkovou. Pri skorej sejbe na hriadku sa osvedčilo nastieľanie na hriadku čiernou fóliou, prípadne pestovanie na zvislej konštrukcii.

Travnik

Zakladáme nový trávnik a starý zlepšujeme.

Informácie boli čerpané s denníka PRÁCA

Aktuálne záhradkárske práce na mesiac MÁJ

 

1. májový týždeň

Piliarka Vážnou ochranou je boj proti piliarkam, ktoré znášajú vajíčka na odkvitajúce kvetné lupienky ovocných stromov, čo býva príčinou nadmerného opadu ovocia. Ihneď po odkvitnutí urobíme chemický postrek vhodným insekticídom (KARATE, ZOLONE, CYPER a pod.).

Ak sme spozorovali na kôstkovinách ovocných stromov výskyt glejotoku, napadnuté miesta vyrežieme do zdravého dreva. Ranu ošetríme 4 % roztokom octovej vody alebo 2 % roztokom modrej skalice. Rany viackrát kontrolujeme a pri objavení sa ďaľšieho glejenia postup opakujeme. Keď rany prestanú glejiť, zatierame ich štepárskym voskom alebo stromovým balzamom, príp. latexom, do ktorého. pridáme fungicíd (napríklad Novozir).

Chloróza

Na jarné hnojenie v tomto období použijeme rýchlo pôsobiace hnojivá. V miestach, kde sa nám vyskytovala chloróza už v minulom roku, použijeme Fytovit alebo Harmavit, príp. špeciálne hnojivo Ferovit.

Pri pestovaní ovocnýh stien so začatím prúdenia miazgy začíname ohýbať a vyväzovať výhonky do vodorovnej polohy, aby sme pribrzdili ich rast a zabezpečili vytváranie bočného plodonosného obrastu.

Dobrá miazga v druhej polovici apríla umožňuje jeden z nenáročných spôsobov preštepenia starších ovocných stromov za kôru. Počet vrúbľov, ktoré do konára zaštepíme, závisí od jeho hrúbky. Zvyčajne vrúble po obvode rozmiestnime tak, aby boli od seba vzdialené 40 - 50 mm. Priemer preštepovaných konárov by nemal byť väčší ako 100 až 150 mm.

Koncom mesiaca sejeme kríčkovú fazuľku. Sejeme aj uhorky šalátové a nakladačky. Osvedčilo sa pestovanie uhoriek na čiernej fólii. Výhodou je, že pôda sa lepšie prehreje, nerastie burina, čím odpadá okopávka a zadržuje sa pôdna vlaha. Uhorky pestujeme na zvislej konštrukcii. Listy neležia na zemi, čím bojujeme proti plesni uhorkovej. Včasnou sejbou predchádzame plesni uhorkovej, pretože úroda dorastá skôr. Pleseň sa objavuje až v letných mesiacoch, keď už máme úrodu zabezpečenú.

Fazuľa

Vysádzame sadenice šalátu na zber v júni, skorú kapustu na zber v júni a v júli, kel na zber v júni a tiež kaleráb.

Striháme živé ploty a pôdu okolo nich prihnojíme a nakypríme. Skalku prelejeme a okopávame.

2. májový týždeň

Múčnatka

V tomto období rastú ovocné dreviny mimoriadne intenzívne - asi za 4 dni narastie vždy nový list. Súčasne je tu aj nebezpečenstvo šírenia chorôb a škodcov na ovocných drevinách. Ide najmä o múčnatku na jabloniach a chrastavitosť jadrového ovocia. Múčnatkou napadnuté časti odstraňujeme a dreviny chemicky ošetríme staršími prípravkami Sulikol K, Thiovit, Karathane, alebo prípravkami, ktoré pôsobia nielen na múčnatku, ale aj na chrastovitosť a to Rubigan, Topas, Saprol ATMi C a pod. Proti voškám na broskyniach a ríbezliach použijeme vhodný Sumithion alebo Pirimor.

Vinohrad

Na viniči robíme prvé zelené práce. Z kmienikov odstraňujeme mladé výhonky, ktoré vypučali zo spiacich očiek. Sú to tzv. včielky, ktoré odstraňujeme mladé, aby sme nenarobili veľké rany.

Zvýšenú pozornosť venujeme zamedzeniu výparu vody z pôdy: je to predovšetkým kyprenie a nastielanie rôznou hmotou.

Počasie ešte často prináša väčšie zmeny teplôt a slnečného svitu aj v priebehu dňa. Zvýšenú pozornosť musíme venovať vetraniu skleníkov, fóliovníkov a parenísk.

Sklenník

Vo fóliovníkoch a skleníkoch pokračuje zber šalátu, reďkovky, skorých hlúbovín. Uvoľnené plochy hneď očistíme a pripravíme na ďalšiu výsadbu.

Aj na hriadkach vonku sa už končí zber šalátu a reďkovky, špenátu i cibuľky. Hriadky očistíme a vysadíme ďalšiu zeleninu. Pokračujeme v sejbe letného šalátu. Pre záhradkárov sú vhodné kultivary Dubáček a Pražan (ľadový šalát).

Na výsevnej hriadke pripravujeme priesady hlúbovín pre neskorý letný a jesenný zber. Ošetrujeme mladé rastliny a odstraňujeme burinu.

V tomto období ešte sejeme trávové semeno. Trávnik, ktorý sme siali skôr, opatrne pokosíme a plejeme burinu.

3. májový týždeň

Múčnatka

Proti chrastavitosti a pokračujeme v ochrane proti múčnatke jabloňovej. V postrekoch po odkvete pokračujeme asi v 14-denných intervaloch až do konca júna. Ideálne je postrekové látky striedať, aby sa choroby nestali rezistentnými proti stálym prípravkom. Striedame RUBIGAN, SAPROL, TOPAS a iné.

Vylomeniu vrúbľov na preštepených stromoch predchádzame vyväzovaním letorastov k opore. Na vrúbľoch kontrolujeme viazací materiál. Keď sa začne zarezávať, uvoľníme ho prerezaním. Neuvoľňulujeme ho však predčasne.

Hnojivo

Hnojenie prispôsobíme tomu, ako sme pripravili pôdu pred sejbou a do akej miery chceme pestovať ekologicky. V máji by nemalo uškodiť prihnojenie porastov po vyjednotení slabšou dávkou dusíka.

V komplexe opatrení na zníženie periodicity rodivosti, najmä jadrovín, je dôležitá výživa. Vhodné je účelné prihnojenie jabloní a hrušiek v období diferenciácie kvetných pukov pre budúci rok dusíkom. Musíme si uvedomiť, že v tomto období strom nesie úrodu ovocia a pripravuje sa na násadu v budúcom roku.

Vinohrad

Na výhonkoch viniča môžeme rozoznať súkvetia strapcov hrozna. Je čas urobiť prebierku prebytočných nerodivých výhonkov (podlom). V teplom počasí majú niektoré kultivary výhonky natoľko vyvinuté, že ich treba zastrčiť medzi dvojdrôty alebo priväzovať k opore.

Keď letorasty dosiahnu ďľžku asi 200 až 250 mm, robíme postreky proti peronospóre a múčnatke. Proti peronospóre používame DITHANE alebo NOVOZIR a proti múčnatke sírnaté prípravky (SULIKOL, THIOVIT), alebo systémové prípravky (RIDOMIL, MIKAL M, SANDOFAN) na peronospóru a na múčnatku RUBIGAN a TOPAS.

Kel

Vysádzame zeler po ružičkovom keli. Ružičkový kel potrebuje dlhšie vegetačné obdobie na tvorbu kvalitných ružičiek. Neskoršou výsadbou zeleru predídeme zachladeniu priesady, ktoré spôsobuje tvorbu kvetov a znehodnocuje buľvy

Vysádzame aj teplomilnú zeleninu – rajčiaky, ktoré sú otužilejšie ako paprika. Paprika je náročnejšia na teplo a najcitlivejšie sú baklažány. Pred výsadbou je vhodné rastliny otužovať.

Astra

Na záhony vysádzame pripravené letničky, astry, begónie, vždy kvitnúce gazánie, limonky, petúnky, šalvie a ďalšie. Po vysadení záhon často zalievame, aby sa rastlinky dobre zakorenili.

Po 15. máji vynesieme do záhradky prezimované oleandre, citrónovníky, juky a pod. Staršie rastliny presádzame po viacročných prestávkach. Vhodné je rastliny prihnojiť Harmavitom alebo Mikrolou.

4. májový týždeň

Chrastavitosť

O kvalite jadrového ovocia sa rozhoduje v máji, keď musíme venovať zvýšenú pozornosť predovšetkým chrastavitosti plodov, ale aj listov. Chrastavitosťou silne napadnutý strom zhadzuje lístie aj násadu plodov a niekedy nevytvorí predpoklady pre úrodu ani v budúcom roku. V postrekoch pokračujeme ešte aspoň do konca júna. Zo starších osvedčených prípravkov používame Novozir v 0,3% konc. a z kombinovaných Rubigan, Saprol, ktoré účinkujú aj na múčnatku.

Obaľovač

Postrek proti prvej generácii obalovačov robíme podľa slgnalizácie ÚKSPU-u. Býva to spravidla, asl za 3 až 4 týždne po odkvitnutí. Prípravkov je celá škála: Decis, Ambush, Cyper, Ripcord, Dimilín, Isegar, Karate a pod. Koncentráciu dodržiavame podľa návodu na obale prípravku. Prípravky možno miešať s prípravkami proti múčnatke a chrastavitosti tak, že rozpustíme každý zvlášť a potom ich zlejeme na predpísanú koncentráciu. Do postreku je vhodné pridávať zmáčadlo(Citovet, alebo stačí aj Jar)

Perenospóra

Aj vinič je pred kvetom, čo je čas na preventívne ošetrenie proti peronospóre a múčnatke. Keďže počas kvitnutia postreky nie sú vhodné a vinič chceme chrániť čo najdlhšie, vhodné je použiť systémové prípravky na peronospóru, ako sú Ridomil alebo Sandofan a pod., na múčnatku Rubigan, Sapril a pod.

Zelenina

Zelenina, ktorú sme vysiali v predchádzajúcih týždňoch potrebuje vyjednotenie. Len priemerne hustý (či lepšie riedky) porast dá dobrú úrodu kvalitnej zeleninu.

Rozhodujeme sa aj pre prihnojovanie podľa toho, do akej miery sa prikláňame k biopestovaniu. V máji by nemalo uškodiť prihnojenie s1abších porastov po vyjednotení nízkou dávkou dusíka v liadkovej forme (Liadok amónny s vápencom) v dávke asi 1 kávová lyžička v litri vody na 1m2.

Aj zeleninu chránime pred škodcami. Proti najrozzšírenejším škodcom by sme mali uprednostniť účinné, ale menej toxické látky na báze pyretroidov - Ambusch, Cymbusch, Decis, Sumialpha - najmä na vošky. Na uhorky môžeme použiť Novozir alebo Kurzate. Dodržiavame návod na etikete prípravku.

Aktuálne záhradkárske práce na mesiac JÚN

 

1. júnový týždeň

Kyprenie

Jún v značnej miere rozhoduje nielen o množstve, ale aj o kvalite úrody. Preto zvýšenú pozornosť venujeme nielen stromom, ale aj pôde. Pri ošetrovaní pôdy sa snažíme častým kyprením udržiavať maximálne množstvo prirodzenej vlahy. ldeálne by bolo pokypriť pôdu po každom výdatnejšom daždi i po závlahe. Pri kyprení ničíme súčasne buriny, ktoré nikdy nenecháme vysemeniť. Ak máme pôdu pod stromami zatrávnenú, kosíme trávu častejšie, spravidla raz za 10 až 14 dní.

V prípade suchého počasia zavlažujeme, aby júnový opad nebol príliš veľký. Nadmernú násadu redukujeme pretrhávaním, príadne odstrihávaním celých rodivých konárikov prípadne ich častí. Na mladých stromčekoch využívame rôzne pestovateľské opatrenia na urýchlenie rodivosti (nakláňanie, ohýbanie, krúžkovanie, škrtenie a pod.).

Opadavosť

Pokračujeme v pravidelnej kontrole preštepených stromov a robíme opatrenia, aby sa viazací materiál nezarezával do stromu. Robíme mechanickú ochranu proti chorobám a škodcom, najmä proti múčnatke, odrezávaním napadnutých častí. Pri predpokladanej väčšej úrode môžeme prikročiť k prihnojeniu liadkovou formou dusíka v dávke asi 1 kg na 100m2.

V zeleninovej časti záhradky už rastú uhorky, paprika a rajčiaky, ktoré si vyžadujú pravidelné ošetrovanie - závlahu, okopávku, prípadne prihnojenie. Vo fóliovníkoch dbáme na pravidelné vetranie. Dôležité je udržiavanie primeranej teploty. Paprika pri teplotách nad 35 C zhadzuje mladé plody alebo ich vôbec nenasadí. V skleníkoch bez pohybu vzduchu sa horšie opeľujú rajčiaky. Uhorky vyväzovať, rajčiakom pri vyväzovaní včas vyštipujeme bočné výhonky.

Uhorky

Pravidelnú kontrolu si vyžaduje zdravotný stav rastlín. Papriku a rajčiaky najviac ohrozujú vošky a molice, uhorky pleseň uhorková.

Po zbere skorej zeleniny pripravujeme pôdu na ďaľšie pestovanie tak, aby ani jedna hriadka neostala prázdna. V júni ešte sejeme kríčkovú fazuľku, červenú repu šalátovú a vysádzame poloskoré hlúboviny na jesenný zber.

Ruže

Na odkvitnutých rododendrónoch a azalkách vylamujeme odkvitnuté súkvetia. Na ružiach sú možné dva spôsoby - alebo odstrihujeme tesne iba súplodie, v tom prípade vykvitnú skoro a bohato, ale majú krátke stopky, alebo ich režeme na 4 - 6 púčikov, čím získame dlhé stopky.

2. júnový týždeň

Obaľovač

Po fyziologickom opade plodov ovocných stromov venujeme zvýšenú pozornosť boju proti obaľovačovi jablčnému, najmä v prípadoch, kde je menšia násada plodov. V niektorých rokoch tento škodca dokáže zlikvidovať úrodu tak dôkladne, že na stromoch zostane iba minimálne množstvo plodov. Sledujeme signalizačné správy UKSUP-u, podľa odporúčaných termínov robíme chemické ošetrenie. Prípravkov je veľa a vyberáme si tie, ktoré sú dostupné v obchodnej sieti. Najznámejšie sú DECIS, KARATE, SUMITHION, CYPER a pod.

Pri chloróze aplikujeme špeciálne hnojivá FYTOVIT alebo FEROVIT. Postrekujeme aj ZELENOU SKALICOU - síran železnatý (0,5 % + 0,1 % kys. citrónovej + adhezívum, môže to byť CITOWETT alebo aj jar).

Chloróza

V čase kvitnutia viniča ošetrujeme chemickými prípravkami len výnimočne, ak je silný tlak peronospóry. Vyhýbame sa aj akýmkoľvek prácam na viniči, a čo najmenej sa pohybujeme medzi kríkmi viniča, aby sme kvietky nestriasali.

Egreš

Začíname aj so zberom drobného ovocia – ríbezlí, egrešov. Oberáme čerešne, nie však len zdravé plody, ale aj plody.napadnuté chorobami ( monília, pleseň sivá), aby neboli zdrojom nákazy.

Pravidelnú kontrolu potrebuje paprika a rajčiaky, ktoré napádajú vošky a molice. Postrekujeme vhodnými insekticídmi. Na vošky používame ACTELIC alebo KARATE či PIRIMOR, majú kratšiu hygienickú ochrannú dobu.

Reďkovka

Zberáme skré hlúboviny, šalát, reďkovku, lahôdkovú cibuľku, hrášok, karotku. Zberáme ich tak aby sme neznehodnotili zeleninu. Skoré zeleniny rýchlo strácajú konzumnú hodnotu, kaleráb drevnatie, kapusta a kel praskajú, šalát, reďkovka a cibuľa vybiehajú do kvetu, semienka hrášku strácajú cukor a vytvárajú škrob. Preto je potrebné začať so zberom včas a spotrebu v kuchyni prispôsobiť úrode zo záhradky.

Po zbere zeleniny všetky zdravé zvyšký vňatí a listov, ktoré nespotrebujeme ani v drobnochove, dáme do kompostu. Na výsevnej hriadke môžeme pokračovať v predpestovaní ďalších skorých kultivarov hlúbovín pre letnú výsadbu a jesenný zber (skorá kapusta, skorý kel).

Z trvaliek a letničiek odstraňujeme odkvitnuté časti, čím ich nútime na opätovné kvitnutie. Týka sa to orlíčkov, ostrožiek, vlčích bobov, petúnií, Chabaudových klinčekov, astroviek a iných.

3. júnový týždeň

Broskyňa

Na mladých stromoch nenechávame veľa plodov, pretože môžu zakrpatieť, čo nepriaznivo ovplyvní ich ďalší vývoj. Pri prebierke plodov na broskyniach nechávame na dospelých stromoch asi 300 plodov.

Letný rez

V júni začíname s letným rezom všetkých ovocných drevín a zaštipovaním výhonkov, čím podporujeme rodivosť a efektívnejšie využitie živín. Neskorý letný rez je veľmi dôležitý pri niektorých kultivaroch jabloní z hľadiska uskladňovania plodov náchylných na chorobu (Jonathan, Coxova reneta, Dukát). Rezom sa zmierňuje transpirácia listovej plochy a obmedzuje vodný stres, a tým aj nebezpečenstvo odčerpávania vápnika z plodov. Je to ochrana aj proti pehovitosti plodov. Pri reze odstraňujeme z koruny stromov všetky konkurenčné a zahusťujúce výhonky. Bujne rastúce výhonky zaštipujeme za 12. až 15. listom pri kôstkovinách a za 6. až 8. listom pri jadrovinách. Zabraňujeme výparu vody a rastu burín.

Vinohrad

V júni venujeme pozomosť aj rodiacim vinohradom z hľadiska výživy viniča. Posudzujeme vzrast výhonkov, sfarbenie listov, násadu a vývoj hrozna. Z priemyselných hnojív sú vhodné dusíkaté hnojivá - liadok amónny s vápencom (asi 1 kg na 100 m2). Vhodné sú tiež tekuté hnojivá, ktoré možno použiť na listovú výživu, ktorej účinok je okamžitý (Harmavit špecial,Mikrola a pod.).

Pór

Bežné ošetrovanie potrebujú všetky zeleniny. Niektoré - mrkva, petržlen, paštrnák či siata cibuľa – vyžadujú niekedy dojednotenie. Z hustej sejby póru môžeme rastlinky ( asi hrúbky ceruzky) opatrne vybrať z pôdy a presadiť na uvoľnenú hriadku. Pór napáda mínerka pórová, ktorá máva aj ďaľšie generácie, preto je vhodné prikryť pór fóliou, pretože chemická ochrana je problematická, keďže mucha vyletuje v rôznom čase.

Pažítka

Pažítku, predpestovanú zo skorej sejby, možeme vysadiť v trsoch na trvalé miesto.

4. júnový týždeň

Krhla

Hlavne v suchších oblastiach musíme rátať s pravidelným zavlažovaním ovocných drevín, okrasných rastlín a najmä zeleniny. Každý pestovaný druh však zavlažujeme diferencovane podľa jeho biologických požiadaviek. Rastlinám zabezpečíme dávku najmenej 20 - 30 mm (t. j. 20 - 30 litrov vody na m2) s väčším časovým intervalom (5 - 10 dní).

Vinohrad

Na viniči vyväzujeme ponechané letorasty k drôtenke alebo k inej opore. Pokiaľ už treba, vylamujeme i zálistky. Zvýšenú starostlivosť venujeme chemickej ochrane proti múčnatke viničovej, ale i peronospóre. Po odkvitnutí striekame preventívne a ďalej podl'a signalizácie z ÚKSUP –u.

Paprika

Z plodových zelenín venujeme pozomosť rajčiakom a paprike. Vyväzujeme ich ku kolíkom. Kolíkové kultivary rajčiakov vedieme najviac na dva výhonky, ostatné zaštipujeme. Pri uhorkách, ak pestujeme hybridy nemusíme zaštipovať. Pri klasických zaštipujeme za 5. - 6. listom, aby sme podporili rast rodivého obrastu. Paprikový porast v tomto mesiaci prihnojíme liadkom amónnym s vápencom (pri nedostatku dusíka v tomto období môžu opadávať kvety). Porast okopeme a rastliny prihrnieme zeminou.

V južnejších oblastiach zberáme cesnak a cibuľu. Tieto zeleniny by mali byť v pôde len do agrotechnického termínu zberu. Inak cibuľa mäkne v krčku a vňať polieha, cesnak žltne a tiež polieha.

Trávnik

Vyberáme aj cibule niektorých kvetín, botanické tulipány, hľuzy šafranu a narcisy. Trávnik často kosíme, pravidelne zavlažujeme a podľa potreby prihnojujeme dusíkom.

Pre ovocné stromy a kry je účinná závlaha do vykopaných rýh medzi radmi po obvode koruny. Po výdatnej závlahe a po vsiaknutí vody pôdu zahrnieme. Závlaha do rýh alebo podmokom je vhodná i pri plodovej zelenine (rajčiaky, paprika) a pri vyvinutom poraste hlúbovín. Mladé rastliny zavlažujeme radšej jemným postrekom.

Letný rez

Pokračujeme v letnom reze. Odrezávame bujne rastúce letorasty z konárov ohnutých do oblúka a režeme aj letorasty vyrastajúce ako konkurenčné výhonky na vetvový krúžok.

Informácie boli čerpané s denníka PRÁCA

Aktuálne záhradkárske práce na mesiac JÚL

 

1. júlový týždeň

Začína sa obdobie prázdnin. Leto dosiahlo svoj vrchol. V záhrade je hojnosť zeleniny, bobuľovín vhodných na zber. Záhony letničiek sa zaplnili a žiaria farbami, svoju sezónu majú aj trvalky.

Po skorej zelenine začína zber zeleniny vysadenej v máji. Popri rozličných druhoch šalátu (hlávkový, ľadový, rímsky), keli, karfiole, skorej kapuste, ktoré sa zberajú už od júna, sú teraz na rade kríčková fazuľa, skorá mrkva, jarná cibuľa, šalotka a perlovka, uhorky, paprika a novozélandský špenát.

Skoré zemiaky zberáme postupne, vždy len také množstvo, aké potrebujeme, pretože sa nedajú dlho uskladňovať. Správny čas zberu je vtedy, keď už šupka spevnela ale vňať je ešte zelená. Po skorých zemiakoch je pôda vo výbornom stave, je ideálna pre jahody ako následnú plodinu.

Na skleníkových uhorkách vyväzujeme stredné výhonky na šnúry alebo pomocné tyče. Až do výšky 80 cm by sa na hlavnom výhonku nemali vyvíjať nijaké uhorky. Po dorastení výhonkov po štít skleníka vrcholy odstránime a bočné výhonky, ktoré sa medzitým vyvinuli, skrátime na 1 plod a 1 list. Naďalej ich pravidelne hnojíme.

Pri dlhšom trvajúcom suchu dôkladne zavlažujeme ovocné stromy, aby sme predišli žltnutiu listov a opadu plodov. Dôležité je zavlažovanie a nastielanie pôdy na jar zasadených stromčekov.

Citlivé odrody jabloní ošetrujeme proti pehovitosti plodov listovými hnojivami so zvýšeným obsahom vápnika.

Pri viniči zaštipujeme letorasty za druhým až tretím listom nad posledným strapcom hrozna, ak sme to už neurobili v júni. Potom zálistky zaštipneme za druhým alebo tretím listom. Výhonky ktoré mienime viesť ako pokračovanie ramien, nechávame v pôvodnom stave. Takto sa dostane k mladým strapcom viac svetla a slnka.

Podľa signalizácie alebo priebehu počasia pokračujeme v ošetrovaní viniča proti múčnatke a perenospóre. Používame prípravky proti peronospóre Dithane alebo Novozir a proti múčnatke sírnaté prípravky Sulikol, Thiovit alebo systémové prípravky na peronospóru Ridomil, Mikal M, Sandofan a na múčnatku Rubigan a Topas.

Pokračujeme v ochrane ovocných drevín a viniča proti chloróze v 14-dňových intervaloch listovými hnojivami s vyšším obsahom železa prípravkami ako sú napr. Bolikel Fe, Ferrovit, Fytovit.

Bylinkové a zmiešané záhony môžu v tomto období vyzerať nudne a vyčerpane. Po dlhšom pretrvávajúcom suchu strácajú rastliny vitalitu. Preto ich pravidelne polievame (ráno, večer), prípadne ich môžeme prihnojiť na list. Na záhonoch pravidelne vyplievame burinu.

Počas suchého počasia rastie trávnik pomerne pomaly, treba ho výdatne zalievať. Ak je však vlhko, vyžaduje trávnik časté kosenie. Nenecháme zbytočne trávnik prerásť, horšie sa kosí. V tomto období možno ešte urobiť ďalšiu etapu prevzdušnenie trávnika.

Z ruží odstraňujeme odkvitnuté časti spolu s dvoma listami. Zanedlho vyženú nové výhonky s ďalšími kvetmi a budú kvitnúť až do neskorej jesene. Predpokladom je, aby si ruže udržali zdravé listy. Proti hubovým ochoreniam, najmä proti čiernej škvrnitosti listov ruží treba preventívne postrekovať, ako sme odporúčali v júni. Na čiernu škvrnitosť možno použiť nasledovné prípravky Baycor 25 WP, Dithane DG, Dithane M 45 a Novozir MN 80. Pri trvalejšom suchu pôdu večer dôkladne zalejeme tak, aby rastliny ostali suché.

Vodnému jazierku, ktoré sme na jar vyčistili, veľmi prospeje, ak polovicu vody vypustíme a doplníme čistou vodou. Ak sa voda za suchého počasia z jazierka vyparila, treba ju taktiež doplniť. Najlepšie je použiť záhradnú hadicu s rozprašovačom, aby sa voda v jazierku prevzdušnila.

2. júlový týždeň

V tomto týždni pokračujeme v zavlažovaní, prihnojovaní a odstraňovaní buriny zo záhonov, odkvitnutých kvetov z letničiek a trvaliek. Do pôdy dodávame živiny v kvapalnej forme, čo je teraz najvýhodnejšie. V čase sucha zavlažujeme aj kompost.

Na uvoľnené záhony sejeme ešte mrkvu, kríčkovú fazuľu, fenikel, reďkev a reďkovku. Kríčková fazuľa má byť v zemi najneskôr do 10. júla. Ak nemáme dostatok miesta na záhonoch, vysievame niektoré druhy (fenikel, reďkev) do črepníkov. Po vzídení ich rozsadíme do už uvoľnených záhonov. Presádzame za oblačného alebo daždivého počasia.

Počas celého mesiaca môžeme vysádzať hlávkový šalát, endíviu (čakanka), ľadový šalát kel, neskorý kaleráb a skoré kultivary karfiolu a kelu. Dokončíme výsadbu ružičkového kelu a zimnej kapusty. Pri sadení endívie skracujeme dlhé korene a listy. Endívie, ktoré nám ostali na výsevnom záhone vyjednotíme na vzdialenosť 10 cm. Zabezpečíme tak silné priesady, ktoré môžeme v auguste alebo v septembri presadiť na zeleninový záhon alebo po skončení zberu uhoriek do pareniska.

Zalievame a prihnojujeme zeleninu, aby pekne rástla. Nezabúdame na rajčiny a papriky, ktoré vyžadujú pravidelné hnojenie (každý týždeň), čím zabezpečíme dobrú úrodu. Pri zalievaní dávame pozor, aby sme nepoliali listy (hubové ochorenia).

Pravidelne zberáme uhorky, tekvice, cukiny, patizóny.

Kvety rajčiakov sa v skleníku lepšie opelia, ak rastlinami v poludňajších hodinách zatrasieme. Peľ sa strasie a nasadzovanie plodov sa zvýši. Zabezpečíme rastlinám veľa vzduchu, vylamujeme zálistky.

Podľa signalizácie ošetrujeme mrkvu, petržlen a uhorky proti múčnatke prípravkami Karathane LC, Sulikol K, Thiovit.

Za daždivého počasia ošetrujeme cibuľu proti plesni cibuľovej. Použijeme prípravky Dithane, Novozir, Kuprikol. Do postrekovej kvapaliny pridáme zmáčadlo.

V tomto týždni je najvhodnejší termín na letný rez mladých stromov, zákrpkov, ovocných stien a kordónov. Pri tomto reze odstraňujeme konkurenčné výhonky, ktoré vznikli na hornej strane konárov a rastú dovnútra koruny. Vyrežeme všetky výhonky (tak či tak ich vyrežeme pri zimnom reze). Podporia sa tým zostávajúce výhonky. Súčasne vyväzujeme výhonky, ktoré smerujú šikmo hore, do vodorovnej polohy, ak nie sú potrebné na vytvorenie koruny. Tým sa podporí tvorba kvetných púčikov.

Rez čerešní je najvhodnejší robiť pri zbere alebo hneď po ňom. Presvetlia sa vysoké a husté staršie stromy, odpíli sa vrchol po hlbšie stojace konáre. Tým sa uľahčí zber v nasledujúcom roku. Pri čerešniach sa teraz lepšie hoja rany ako pri zimnom presvetľovaní. Ak sa hrubšie zásahy robia v lete, predchádza sa glejotoku.

Na jahodovom záhone, ktorý ostáva na ďalší rok, pokosíme po zbere úrody listy. Rastliny vyženú zdravé listy bez hubových ochorení. Potom odstránime burinu, skypríme pôdu a prihnojíme organickým hnojivom.

Záhony letničiek a trvaliek sú zakvitnuté. Aby kvitli až do jesene, každé dva až štyri týždne ich prihnojujeme slabým roztokom hnojiva. Týka sa to bohato kvitnúcich druhov ako sú netýkavky, begónie, šalvie, astrovky, cínie alebo papuľky. Prihnojovanie je zbytočné, ak sme pri výsadbe použili hnojivo s dlhodobým účinkom.

Pri trvalkách odstraňujeme odkvitnuté kvety, aby sa vyvinuli ďalšie. Množíme skalničky. Naďalej ošetrujeme ruže proti čiernej škvrnitosti a zisteným škodcom.

Teraz je najvhodnejšie obdobie pre výsadbu kosatcov. Hrubé podzemky sa môžu vysadiť do pôdy len tak, aby horná strana len vyčnievala pri vysadení v júli vytvoria do jesene veľa koreňov, takže prekonajú aj krutú zimu. Husté trsy, ktoré slabo kvitnú, rozdelíme. Starú strednú časť vyhodíme na kompost a na ďalšiu výsadbu použijeme len vonkajšie časti podzemkov. Pri výsadbe skracujeme dlhé korene a listy na polovicu.

3. júlový týždeň

V tomto týždni pokračujeme v udržiavaní záhrady. Pre potešenie začíname rezať kvety na sušenie. Sušené kvety sa režú vtedy, keď sú úplne rozkvitnuté. Zbierame semienka skalničiek.

Môžeme naďalej vysievať druhy rastlín vhodné na šalát, napríklad žeruchu siatu, reďkovky, hlávkové šaláty, špenát a semená rýchlorastúcich rastlín.

V prípade suchého počasia pokračujeme v pravidelnom zalievaní a odburiňovaní záhonov. Dáme oporu k rastlinám, ktoré to potrebujú (rajčiaky, papriky, tyčková fazuľa).

Za daždivého počasia ošetrujeme uhorky proti plesni uhorkovej (možno aplikovať Previcur v kombinácii s prípravkami Kuprikol, Dithane, Novozir), rajčiaky proti fytoftóre a septorióze (Kuprikol, Kuprotix, Champion) a proti alternáriovej škvrnitosti (Rovlar Flo najneskôr po zistení prvých príznakov ochorenia).

Podľa signalizácie ošetrujeme zemiaky proti fytoftóre prípravkami Kuprikol, Dithane, Novozir, Folpan a iné.

Skleníková klíma podporuje nielen rast, ale aj vývoj škodcov. Najmä molice skleníkovej a roztočov. Proti nim možno použiť prirodzených nepriateľov chalcidiek (Encarsia formosa) a parazitných roztočov. Využitie týchto organizmov je užitočné len v skleníku pri teplote 15 C.

Pripravíme si nové jahodové sadenice. Jahody by sa mali na záhonoch nechávať len 2 až 3 roky. Najlepšiu úrodu dávajú dvojročné rastliny. Z jednej rastliny odoberieme len dve najväčšie mladé rastlinky, ktoré už majú korienky a zasadíme ich do plytkých debničiek. Sadia sa vo vzdialenosti 8 x 8 cm, výdatne sa zalejú, zakryjú sa „spolurastúcou“ fóliou a odložia sa na tmavé miesto. Do pôdy sa vysadia až koncom júla.

Odrodené výhonky malín hneď po zbere vystriháme tesne nad zemou. Opatrenie je spolu s nástielkou preventívnou ochranou proti napadnutiu byľomorom malinovým. Z nových výhonkov sa ponecháva na meter v riadku 10 až 12 najsilnejších. Priväzujú sa jednotlivo na drôt. Slabšie výhonky, ktoré vyrástli mimo radu, vytrhneme.

4. júlový týždeň

Podľa dozrievania zberáme cesnak a cibuľu.

Podľa podmienok môžeme začať so zberom cukrovej kukurice. Táto jemná zelenina je nielen chutná, ale vysadená v rade tvorí uhorkám a iným chúlostivým rastlinám ochranu proti vetru. Zberá sa po zaschnutí vláskov v samičích klasoch a ich sfarbení na hnedočierno. Pri neskorom zbere sú zrnká tvrdé a chýba im typická sladkosť.

Cukrové melóny majú nasadiť plody do polovice augusta. Potom sú už noci chladnejšie. Táto teplomilná plodina sa veľmi dobre vyvíja, ak pôdu zakryjeme čiernou fóliou alebo pokosenou trávou. Ak rastliny vedieme po drôtenom pletive dostane sa plodom ešte viac slnka. Stredný výhonok zaštipneme, aby sa vyvinuli bočné výhonky s mnohými samičími kvetmi.

Do pôdy vysadíme už pripravené nové sadenice jahôd.

Mladé výhonky černíc priväzujeme na drôty konštrukcie a výhonky vyrastajúce z pazúch listov zaštipneme za druhým listom.

Podľa signalizácie ošetrujeme neskoré odrody broskýň proti druhej generácii obaľovača broskyňového (Decis, Karate, Zolone, Sumithion Super). Podľa signalizácie ošetrujeme aj jadroviny proti druhej generácii obaľovača jablčného a slivky proti druhej generácii obaľovača slivkového (v čase hromadného liahnutia húseníc prípravkami ako sú Zolone, Decis a iné.).

Môžeme sa venovať letnému zušľachťovaniu drevín. Čerešne môžeme preštepovať vrúbľovaním za kôru, ak máme koncom mesiaca silné, dostatočne vyzreté výhonky požadovaného kultivaru. Môžeme vrúbľovať do boku ríbezle a egreše.

Koncom júla ošetrujeme podľa signalizácie vinič proti botrytíde (pleseň sivá – ochorenie podporuje daždivé počasie) a proti druhej generácii obaľovačov. Ošetrenie viniča proti obaľovačom znižuje napadnutie strapcov botrytídou. Používame Decis, Karate, Sumithion, Zolone.

5. júlový týždeň

V tomto týždni pokračujeme v pravidelnom zavlažovaní zeleniny, v jej zbere a pravidelnom prihnojovaní rajčiakov. Z rajčiakov odstraňujeme pazušné výhonky a spodné listy napadnuté hnilobou.

Naďalej vysievame listový šalát, pekingskú a čínsku kapustu. Pekingská kapusta sa seje priamo na záhon a po vzídení sa vyjednotí na 30 cm. Môžeme vysadiť priesady hlávkového šalátu dopestovaného na výsevnom záhone. Podobne endíviu, kaleráb, karfiol, pór.

Ešte raz hnojíme na list neskorú kapustu, kel, zeler, pór, rajčiaky, tyčkovú fazuľu mrkvu a čierny koreň.

Naďalej podľa podmienok po uschnutí listov zberáme ešte cibuľu.

Pokračujeme v preštepovaní ovocných stromov. Nevyhovujúce kultivary broskýň môžeme očkovaním jednoročných výhonkov, ktoré na konároch vyrástli, preštepiť.

Zberáme skoré kultivary jabĺk a hrušiek. Skoré kultivary sa môžu zberať už pred úplnou zrelosťou bez toho, aby sa kvalita ovocia poškodila. Inak sa oberajú keď majú hnedé jadrá.

V tomto ročnom období sa najlepšie zakorenia pelargónie, takže môžeme množiť. Takto nám prezimujú mladé rastlinky, ktoré budú skôr kvitnúť. Režeme odrezky asi s troma listami. Jeden deň ich necháme ležať, aby rezné plochy zaschli a potom ich nastrkáme do rašeliny a piesku v pomere 1 : 1, zalejeme a zakryjeme „spolurastúcou“ fóliou. Naďalej presádzame trvalky.

Už teraz si môžeme nakúpiť cibuľoviny, ktoré kvitnú na jar, uskladníme ich na tmavom mieste a zasadíme ich na skalku.

Informácie boli čerpané s denníka PRÁCA

Aktuálne záhradkárske práce na mesiac AUGUST

 

1. augustový týždeň

Po suchom začiatku leta nám počasie v poslednom období doprialo výdatné dažde. Preto je v tomto období dôležité kyprenie pôdy, aby sa na jej povrchu nevytvorila pre rastliny nežiadúca škrupina. Primeranú vlahu udržujeme podľa potreby jednotlivých plodín ich pravidelným zalievaním.

Začiatok augusta je vhodným obdobím vysievania na hriadku, najmä pre druhy zeleniny ako sú listový šalát, pekingská a čínska kapusta, reďkovka, ozimná cibuľa a žerucha. Môžeme začať aj s výsadbou špenátu, zimného šalátu, zimného kelu a vňaťového petržlenu. Na hriadku vysádzame priesady kelu kučeravého, neskorých odrôd karfiolu, hlávkového šalátu a póru.

Sadenice na jesenný a zimný zber vysádzame do skleníka alebo fóliovníka.

Podľa podmienok po uschnutí listov zberáme cibuľu. Na urýchlenie usychania listov uvoľníme vidlami korene. Cibuľu nikdy nezošliapávame, cibule by sa mohli poškodiť a hniť. Pripravíme ju na skladovanie.

Pravidelne zberáme papriky a rajčiaky. Pre dozrievanie ďalších plodov kolíkových rajčiakov zaštipujeme ich vrcholky. Odstraňujeme ich pazušné výhonky a suché a hnilobou napadnuté listy.

Posledný krát hnojíme na list neskorú kapustu, kel, zeler, pór, rajčiaky, tyčkovú fazuľu, mrkvu a čierny koreň.

Podľa signalizácie ošetrujeme mrkvu a petržlen proti múčnatke prípravkami Karathane LC, Sulikol K, Thiovit. Ohrozené sú husté, zaburinené a tienené porasty.

V teplých oblastiach ošetrujeme ovocné stromy proti druhej generácii spriadača amerického hneď po zistení výskytu mladých húseníc. Na jadroviny a kôstkoviny použijeme Ultracid, Zolone, prípadne Decis a Sumithion Super (aj na iné ovocné stromy).

Pokračujeme v zbere skorých kultivarov jabĺk a hrušiek. Oberajú sa, keď majú hnedé jadrá. Okrem jabĺk dozrievajú slivky, mirabelky a rôzne kultivary broskýň. Skoro ráno zberáme mäkké kôstkové ovocie.

Na začiatku mäknutia bobúľ viniča ošetrujeme vinič proti botrytíde kontaktnými prípravkami Rovlar Flo, Quadris, Euparen Multi a Sumilex alebo systémovým prípravkom Hattrick.

Podľa signalizácie ošetrujeme broskyne, jadroviny a slivky proti druhej generácii obaľovačov prípravkami Decis, Basudin, Karate.

Okrasné rastliny ochraňujeme proti hubovým chorobám (múčnatke, čiernej škvrnitosti listov, botrytíde, hrdzi) a zisteným škodcom.

V okrasných záhonoch začíname s rezom kvetov na sušenie. Skalku ošetríme a priebežne odstraňujeme odkvitnuté kvety letničiek, ktoré prihnojíme slabým roztokom hnojív. Ruže a orgován, ak v nich prúdi miazga, očkujeme.

2. augustový týždeň

V tomto období sejeme petržlen. Petržlen zasiaty v auguste prináša na nasledujúcu jar obľúbenú koreňovú vňať. V tomto čase semená rýchlo klíčia a rastliny sa zdravo vyvíjajú, zatiaľ čo v jarných výsevoch počas studeného a vlhkého počasia majú žltkasté listy. Petržlen vysiaty v auguste veľmi dobre prezimuje a začne kvitnúť až v lete nasledujúceho roku.

Uvoľnené záhony, na ktorých sa už nebude sadiť zelenina, nemusíme nechávať prázdne. Môžeme na ne vysiať horčicu alebo vhodnú miešanku na zelené hnojenie. Rastliny po prvých mrazoch (možno aj skôr) pokosíme a zapracujeme do pôdy. V pôde ich využijú pôdne organizmy a zmenia na humus. Rastliny na zelené hnojenie odoberajú z pôdy živiny a uložia ich do zásoby na zimu.

Naďalej odstraňujeme pazušné výhonky, spodné listy napadnuté hnilobou a suché listy rajčiakov. Zberáme rajčiaky.

Uhorky v skleníku týždenne prihnojujeme, na bočných výhonkoch nechávame len jeden list a jeden plod. Za sucha dostatočne zalievame. Pri ochladení zalievame opatrnejšie, aby sa nezabrzdil rast. Pravidelne zberáme uhorky s hmotnosťou asi 0,5 kg, aby neprestali nasadzovať plody.

Podľa počasia a signalizácie ošetrujeme uhorky proti plesni uhorkovej (Previcur, Kuprikol, Dithane, Novozir) a proti múčnatke (Karathane, Thiovit). Uhorky ošetrujeme takmer do konca augusta.

Podľa signalizácie ošetrujeme zemiaky a rajčiaky proti fytoftóre (Kuprikol, Dithane, Novozir, Folpan)

Ošetrujeme neskoré hlúboviny proti mlynárikovi kapustovému, more kapustovej a molici lastovičníkovej. Na začiatku liahnutia húseníc mlynárika kapustového a mory kapustovej aplikujeme kontaktné prípravky ako sú Decis, Karate, Consult alebo hĺbkový prípravok Basudin. Zasahovať treba najmä proti druhej generácii škodcov. Do postrekovej kvapaliny pridáme zmáčadlo Citowet, stačí Jar. Pri molici lastovičníkovej použijeme Basudin, ale len pri silnejšom výskyte škodcu.

Podľa signalizácie alebo podľa priebehu počasia pokračujeme v ošetrovaní viniča proti múčnatke a perenospóre. Používame prípravky proti peronospóre Dithane alebo Novozir a proti múčnatke Quadris, Karathane alebo systémové prípravky na peronospóru Ridomil, Hattrick a na múčnatku Rubigan a Topas. Sírnaté prípravky (Sulikol, Thiovit, ...) nepoužívame pri teplotách nad 25 C, pretože môžu pôsobiť fytotoxicky.

Pokračujeme v ošetrovaní viniča proti botrytíde až do polovice augusta (podľa podmienok) kontaktnými prípravkami Rovlar Flo, Quadris, Euparen Multi a Sumilex alebo systémovým prípravkom Hattrick

Pokračujeme v letnom reze ovocných drevín, vyväzujeme konáriky a letorasty, dlhé letorasty viniča snímeme. Po zbere ovocia vykonáme presvetľovací rez kôstkovín. Podpníky jabloní, hrušiek, broskýň očkujeme. Ovocné dreviny prihnojujeme draselnými a fosforečnými hnojivami.

Odstraňujeme odkvitnuté kvety trvaliek. Kosatce a pivonky možno teraz presádzať delením podzemkov. Hoci pivonky rady zostávajú veľa rokov na pôvodnom mieste. Oddelené časti treba vysadiť rovnako hlboko, ako boli predtým.

Po skončení obdobia letných horúčav je vhodný čas na zakladanie nových trávnikov. Či už chceme položiť trávový koberec alebo trávu siať, treba si pozemok pripraviť jeden až dva týždne vopred. V prípade siatia trávy necháme najprv vyklíčiť burinu, ktorú zničíme buď motykou alebo použitím vhodného herbicídu. Až potom zasejeme trávnu zmes. Staršie trávniky pravidelne zalievame a kosíme vyššie ako zvyčajne.

3. augustový týždeň

V druhej polovici augusta vysejeme valeriánku poľnú a špenát. Aby sa mohli rastlinky vyvíjať, sejeme riedko do riadkov. Riedko vysiaty špenát môžeme už koncom septembra zbierať prvý krát. Cez zimu sa nechá na záhone a ďalší zber urobíme na nasledujúcu jar.

V čase sucha pravidelne zavlažujeme zeleninové a kvetinové záhony.

Po dosiahnutí konzumnej zrelosti zberáme letné šaláty. Pravidelne zberáme plodovú zeleninu.

V skleníkoch vysádzame šalát a endíviu z priesad vypestovaných na výsevnom záhone. Skleník vetráme. Z pareniska po vyrastení rastlín odstránime okná a založíme ich až v septembri pred ochladením.

Podľa signalizácie pokračujeme v ošetrovaní mrkvy a petržlenu proti múčnatke (Karathane LC, Sulikol, Thiovit), v ošetrovaní zeleru proti septóriovej škvrnitosti listov (Kuprikol).

Ošetrujeme jahody proti bielej a fialovej škvrnitosti listov prípravkami Kuprikol, Novozir a Dithane. Pozor ale na mesačné a stáleplodiace jahody, tie sa neošetrujú.

Pokračujeme v preštepovaní čerešní vrúbľovaním za kôru. V auguste sa preštepenie lepšie vydarí ako na jar. Strom sa zreže a rany sa zatrú štepárskym voskom alebo balzamom. Vrúble by sa mali rezať krátko pred vrúbľovaním, mali by sa zbaviť listov až na kúsok stopky. Keď to nie je možné, zabalia sa vrúble do vlhkej utierky a uložia sa do chladničky alebo na chladné miesto. Vrúble upevníme lykom alebo páskou a rany zatrieme štepárskym voskom.

Na višniach odrežeme všetky odrodené konáre okrem letorastov, ktoré vyrástli na báze odrodených konárov.

Pokračujeme v reze zákrpkov jabloní, v očkovaní podpníkov jabloní, hrušiek, broskýň, v snímaní letorastov viniča. Mladý vinič prihnojíme.

Začíname s kopaním jám na jesennú výsadbu ovocných a okrasných drevín, ako aj viničových sadeníc.

Vysievame letničky ako sú sedmokráska, prvosienky a ďalšie, ktoré budú kvitnúť na jar a začiatkom leta. Množíme levanduľu, šalviu a skalkové kríky. Nakupujeme cibuľoviny, ktoré kvitnú na jar.

4. augustový týždeň

V oblasti so skorými mrazmi kvety na rajčiakoch nad piatym súkvetím odstránime. Vegetačný vrchol a listy necháme, aby ostali rastlinám zelené časti.

Pri preštepovaní broskýň sa používa očkovanie. Do vyzretých mladých výhonkov pôvodného kultivaru naočkujeme púčik žiadaného kultivaru. Očkovať by sa malo hneď po vyzretí púčika.

Pri černiciach bočné výhonky vyrastajúce z pazúch listov skrátime za prvým až druhým listom, tým zabezpečíme prehľadnosť rastlín. Nové výhonky zo zeme priviažeme. Zberáme plody sfarbené na intenzívne čierno.

V tomto týždni začíname rezať ihličnany živé ploty z tuje a smreka. Ak striháme živé ploty teraz alebo potom v septembri, mladé výhonky nie sú zdrevnatené, strihanie je jednoduchšie. Nanovo vyženú v máji budúceho roku. Strihať ich možno aj nasledujúcu jar. Striháme vždy len zelené časti a dodržiavame kuželovitý tvar.

Od polovice mesiaca, keď už skončili horúčavy, začneme s vysádzaním alebo presádzaním ihličnanov. Koreňové baly zavlažíme, rastliny vykopeme (neporušíme korene) a na hrubej fólii ich presunieme na nové miesto. Jamu, ktorú máme pripravenú vopred, vyplníme namiesto rašeliny kôrovým humusom a polozotletým kompostom. Rastlinu výdatne zalejeme a dobre zakotvíme v zemi (šikmý kôl, napínacie drôty).

Pri ružiach odstraňujeme odkvitnuté časti a striekame ich proti čiernej škvrnitosti a hrdze.

Informácie boli čerpané s denníka PRÁCA

Aktuálne záhradkárske práce na mesiac SEPTEMBER

 

1. septembrový týždeň

Koncom mesiaca riedko vysejeme na záhon zimný hlávkový šalát, aby sa do septembra až októbra vyvinuli silné rastliny.

Pokračujeme v zbere plodovej zeleniny.

Môžeme začať so zberom skorých kultivarov viniča – Iršay Oliver.

Presvetľujeme kríky bobuľovín. Z ríbezľových a egrešových kríkov odstraňujeme staré konáre s tmavou kôrou, slabé konáre a husto vyrastajúce výhonky. Režeme ich tesne nad zemou. Po presvetlení by malo na kríkoch zostať 8 až 12 silných pravidelne rozložených konárov. Pri egrešoch najviac rodia bledosivé jednoročné a dvojročné konáre, pri červených ríbezliach bledosivé aj päťročné konáre, pri čiernych ríbezliach svetlé jednoročné výhonky.

Koniec augusta je obdobím vysádzania korunky kráľovskej a ľalie bielej. hľuzy korunky kráľovskej sadíme do hĺbky 25 až 30 cm, hľuzy ľalie bielej len do hĺbky 10 cm. Naďalej odstraňujeme odkvitnuté kvety z kvetinových záhonov.

Prihnojujeme a zalievame mladé stromčeky a kríky. Do samostatných kvetináčov presadíme zakorenené odrezky z leta. Množíme stále zelené kríky. Na skalke presadíme nevhodne umiestnené rastliny. Vysádzame cibuľky, ktoré majú kvitnúť na jar na záhonoch.

Pripravíme sa pomaly na jesennú starostlivosť o náš starý trávnik. Pokiaľ vyzerá vyčerpane alebo pod vplyvom letných horúčav zožltol, jesenné prihnojenie mu vráti zdravie. V tomto období prospeje trávniku opäť prevzdušnenie.

Pravidelne rosíme a zavlažujeme izbové kvety a postupne začíname obmedzovať ich prihnojovanie.

2. septembrový týždeň

Ešte vysievame skoré kultivary reďkovky, vzdialenosti medzi riadkami má byť 25 cm. Vzídené rastliny vyjednotíme na 5 až 10 cm.

Začiatok mesiaca je posledný termín na sejbu valeriánky poľnej. Semená valeriánky len slabo zakryjeme zeminou, pritlačíme a udržujeme pôdu vlhkú.

Začiatok septembra je ešte vhodný na vysádzanie mohutných rastlín endívie na záhon. V prípade dlhšie trvajúceho jesenného počasia ich však môžeme premiestniť aj s koreňovým balom do skleníka alebo pareniska.

Zo záhonov, na ktoré sme v auguste vysiali reďkovku, petržlen vňaťový, špenát, ozimnú cibuľu a pod. odstraňujeme burinu.

Nezabudnime vložiť semená strukovín po zbere na 48 hodín do mrazničky, aby sa v nich zničili všetky vývojové štádiá zrniarok.

Ošetrujeme pór proti mínerke pórovej, prvé ošetrenie sa robí koncom augusta a začiatkom septembra. Postrek opakujeme podľa potreby v dvojtýždňových intervaloch viackrát. Prípravky aplikujeme podľa signalizácie spolu so zmáčadlom (Jar). Používame Basudin, Cyper a Diazol.

Denne zbierame opadané ovocie, ktoré sa dá využiť v kuchyni, prípadne na vypálenie do suda. Zberáme úrodu ovocia – slivky, jablká, hrušky. Zdravé a neporušené plody uskladníme v drevených debničkách v chladnej miestnosti.

Ak pestujeme jablone a hrušky na kordónoch, nové výhonky, ktoré vyrástli na hlavných konároch, znova zaštipneme. Hlavné konáre tvarujeme a vyväzujeme k vedeniu. Začiatkom mesiaca sú ešte ohybné.

V tomto týždni odstraňujeme zálistky z letorastov vo viniči, aby mali strapce dostatok svetla a slnka. Skoré kultivary viniča oberieme. Pri neskorých odrodách viniča pokračujeme v ošetrovaní proti botrytíde, najmä za daždivého počasia (Rovlar Flo, Euparen Multi, Hattrick,..).

Neskoré kultivary jabloní a hrušiek začiatkom mesiaca postriekame proti skladovým ochoreniam organickým fungicídom.

Pokračujeme v ochrane okrasných rastlín proti hubovým chorobám (múčnatke, čiernej škvrnitosti listov, botrytíde, hrdzi) a zisteným škodcom.

Pripravíme si pôdu pre výsadbu dvojročných rastlín a trvaliek, dávame prednosť rastlinám, ktoré sa vysádzajú pre jarnú okrasu záhonov, napr. sirôtky, nezábudky, veľkokveté stokrásky. Začiatok jesene je vhodné obdobie na výsadbu vždyzelených kríkov (s koreňovým balom) ako je napr. Rododendron. Rododendrony vyžadujú polotieň, vysokú vlhkosť vzduchu a kyslú pôdu. Ako substrát použijeme rašelinu zmiešanú s kôrovým humusom a polovyzretým kompostom.

3. septembrový týždeň

Od druhej polovice mesiaca až do konca septembra môžeme ešte siať špenát na jarný zber. Podobne ešte sejeme žeruchu. Seje sa do riadkov vzdialených od seba 10 až 15 cm.

V skleníku sa tiež končí zber uhoriek, paprík a rajčiakov. Na voľnú plochu vysadíme endíviu a predpestovanú pekingskú kapustu. Skoré kultivary hlávkového šalátu a reďkovky vysiate začiatkom augusta sú teraz vhodné ako neskorá plodina do skleníka.

Z ružičkového kelu, ktorý pre neskorú výsadbu ešte nenasadil ružičky, v polovici septembra vylomíme rastové vrcholy. Ostatné listy slúžia ružičkám ako ochrana v zime pred mrazom a vetrom.

Podľa signalizácie pokračujeme v ošetrovaní mrkvy a petržlenu proti múčnatke prípravkami Karathane LC, Sulikol K, Thiovit.

Preventívne alebo po zistení prvých príznakov ošetrujeme zeler proti septóriovej škvrnitosti listov (Kuprikol).

Ak sme nestihli vystrihať odrodené výhonky malín a presvetliť ich, môžeme to urobiť teraz. Na meter necháme 8 až 12 výhonkov. Z výhonkov černíc, ktoré vyrástli v lete, ponecháme 4 až 6 a vyviažeme ich. Bočné výhonky odstrihneme.

V tomto týždni pokračujeme v sadení dvojročných rastlín a v presádzaní mladých kríkov a vždyzelených kríkov. Venujeme pozornosť trávniku. Najskôr trávnik prevzdušníme alebo prehrabeme, tým sa odstráni odumretá tráva, zbytky organickej hmoty, ktoré zanášajú spodnú časť trávnika, a naviac sa zbavíme veľkej časti machu. V prípade zožltnutej trávy trávnik prihnojíme. Ak máme problémy s machom, použijeme prostriedok na hubenie machu. Holé miesta na trávniku dosejeme.

4. septembrový týždeň

Na vonkajších záhonoch zelenín pokračuje zber. Likvidujeme porasty plodových zelenín. Uhorky ukončili rast a ostatné aj tak zničia skoré mrazíky. Zberáme aj jesenné hlúboviny, kapustu, kel, kaleráb. Koncom mesiaca začneme aj so zberom jesenného karfiolu. Naďalej ošetrujeme neskoré hlúboviny určené na skladovanie, najmä ich chránime pred škodcami a udržujeme ich bez burín. Karfiol pri zaväzovaní ružíc zalamujeme, alebo zaväzujeme listy. Začneme so zberom karotky, ktorá je citlivá na pokles teplôt. Ostatnú koreňovú zeleninu zberáme až v októbri.

Podľa klimatických podmienok, prevažne od konca septembra a v októbri, vysádzame cesnak na prezimovanie. Hriadku si pripravíme 2 až 3 týždne pred výsadbou, aby pôda uľahla. Na výsadbu používame zdravé, nepoškodené strúčiky, uprednostníme väčšie z obvodu cibule. Sadivo moríme v Sulke a proti fuzarióze aj vo Fundazole alebo Rovrale.

Pokračujeme v zbere jesenného ovocia, sliviek, jesenných kultivarov jabĺk a hrušiek, orechov, lieskovcov. Ovocie, určené na skladovanie, ihneď po zbere vytriedime a uskladníme do chladných miestností. Vytriedené, napadnuté chorobami a červivosťou spracujeme na mušty a rôzne šťavy, prípadne prednostne skonzumujeme. Na dlhodobé uskladnenie dávame len absolútne zdravé ovocie.

Pokračujeme v sadení jahôd. Vyberieme vhodné miesto a kopeme jamy na októbrovú výsadbu ovocných stromčekov. Veľkosť jamy volíme podľa ovocného druhu, ktorý vysádzame, a podľa kvality pôdy. Pre slabšie rastúce podpníky a kultivary kopeme jamy do hĺbky 0,4 až 0,5 m a široké 0,6 až 0,7 m, pre silnejšie rastúce kultivary hlbšie. Súčasne hnojíme do zásoby, pretože ovocný strom je dlhoveká kultúra a nesprávny základ pred výsadbou neskôr len ťažko odstraňujeme.

Všetky nádoby používané na zber hrozna vopred vyčistíme a vyumývame. Najvhodnejšie sú z plastických hmôt alebo smaltované. Nevyhovujúce sú z pozinkovaného alebo medeného plechu, pretože ovplyvňujú chemické pochody vo víne. Nie je dobré požívať ani igelitové vrecia, v ktorých sa môže hrozno zapariť a až zoctovatieť.

Posúdiť obsah cukrov môžeme okrem zmyslových hodnotení urobiť presnejšie za pomoci refraktometra, alebo z malého množstva muštu aj muštomerom. Zrelé hrozno má mať najmenej 17 až 18 st. NM.

Delíme a presádzame trvalky, delením si rozmnožíme aj skalničky. Ešte do teplej pôdy, vysádzame cibule narcisov a drobných cibuľových kvetín (snežienky, bledule jarné, a pod.). Neskoré lalie môžeme vysadiť aj na jar.

Informácie boli čerpané s denníka PRÁCA

Aktuálne záhradkárske práce na mesiac OKTÓBER

1. októbrový týždeň

Pokračujeme ešte v sadení jahôd a rozmnožujeme ríbezle. Dobre vyzreté výhonky bielych, červených a čiernych ríbezlí narežeme na rezky dlhé 0,15 – 0,20 m a odlistené použijeme na rozmnožovanie. Odrezky sadíme do pôdy šikmo a nad povrchom pôdy necháme aspoň jedno očko. Vysadené odrezky zavlažíme a prihrnieme suchou zeminou. Sadivový materiál zo škôlky pred vyberaním z pôdy zbavíme všetkých listov. V neskoršom období, po mrazíkoch lístie opadne. Pre husté výsadby rigolujeme celé pásy. Súčasne hnojíme do zásoby asi 1 kg Slovceritu alebo NPK na 10 m2 a asi 5 kg maštaľného hnoja alebo kompostu na 1 m2.

V novozaložených jahodoviskách udržujeme porasty bez buriny a zalievame skôr vysadené sadenice. Ak sme im počas sadenia nedodali živiny vo forme kompletného hnojiva s dlhodobou účinnosťou, prihnojíme ich potrebnou dávkou hnojiva.

V druhej polovici septembra sa spravidla vyskytne niekoľko dní s nočnými mrazíkmi, ktoré môžu spôsobiť poškodenie plodov teplomilných zelenín. Posledné plody preto pozberáme a uložíme v chránenom priestore. Papriku môžeme uchovať v igelitových vreciach asi 14 dní. Dorastené plody rajčiakov sa postupne vyfarbia do červena v miestnosti teplej asi 20 C. Uhorky, melóny a cukety už zväčša ukončili svoj rast, ich zvyšky odstránime.

Pokračujeme ešte v sejbe, prípadne výsadbe zelenín na prezimovanie. Sejeme špenát a kto nemal voľnú hriadku na sejbu šalátu a kelu AKTRA, presádzame priesady. Koncom septembra a v októbri sadíme aj cibuľku sadzačku na jarnú zelenačku.

Koreňová zelenina a hlúboviny už zakrývajú medziriadky a nepotrebujú okopávku. Väčšiu starostlivosť vyžadujú zeleniny vysiate v auguste.

September je obdobím výsadby kvetinových cibuľovín. Pokiaľ je ešte teplejšie, vysádzame narcisy a potom tulipány, hyacinty, krokusy a iné drobnokveté. Mečíky vyberáme ihneď, ako začne vňať žltnúť.

Nezabudnime skontrolovať izbové rastliny, ktoré sme v letných mesiacoch vyniesli na dvor alebo balkón. V prípade, ak sú napadnuté škodcami, ich ešte pred prenesením do bytu ošetríme.

2. októbrový týždeň

Uskladňovací priestor pred uložením ovocia najskôr mechanicky dobre vyčistíme, vybielime a vysírime. Odporúčame pridať do vápenného mlieka 3- až 6-percentný roztok modrej skalice. Zariadenie (police, debničky, liesky) umyjeme roztokom modrej skalice (2%).

V miestnosti na skladovanie ovocia je ideálna teplota v jeseni 6 - 8 st. C, v zime 2 - 4 st. C. Teplota nesmie klesnúť pod 1 st C, relatívna vlhkosť vzduchu sa má pohybovat`medzi 85 - 90 %. V suchých a teplých pivniciach je vhodné plody skladovať v polyetylénových vrecúškach (musia byť perforované).

Po ukončení zberu odstraňujeme staré a choré stromy, kopeme jamy na jesennú výsadbu najbližšieho okolia alebo dovezenou panenskou pôdou. Takýto postup je nevyhnutný najmä vtedy, keď chceme vysadiť kôstkovinu po kôstkovine, hoci sa odporúča sadiť po kôstkovine jadrovinu.

Zberové práce v rodiacich vinohradoch vrcholia. Oberáme neskoro dozrievajúce kultivary, ktoré už v tomto čase získavajú primeraný obsah cukrov, aromatických látok a kyselín. Záhradkár musí citlivo sledovať každú zmenu počasia a podľa vlastnej úvahy usmerniť čas zberu hrozna.

Málo používaným spôsobom uskladňovania hlúbovín je založenie hlávky kapusty či ružice (kapusta, kel, karfíol) do vrstvy piesku i s koreňom a s časťou krycích listov, alebo v hlbšom parenisku.

V záhradke môže zostať kučeravý i ružičkový kel, ktorý je odolný proti mrazu, ale chrániť ho musíme proti požeru zajacmi.

V južnejších oblastiach je ešte čas na výsadbu cesnaku. V októbri ešte môžeme vysadiť väčšiu cibuľku-sadzačku pre zber na zeleno skoro na jar. Väčšie cibuľky (asi 15 až 20 mm) vysádzame hustejšie ako sadzačku na jar.

Zeleninu, ktorá prezimuje na hriadke, ešte okopeme a odburiníme. Po dobrom prezimovaní, keď rastliny nevymrznú, porast vyjednotíme až na začiatku jarnej vegetácie.

V okrasnej časti záhradky sadíme do starostlivo pripravených jám opadové listnáče. Záhon pre ruže dobre vyhnojíme a pripravíme ho aspoň s jednomesačným predstihom.

Izbové kvetiny, ktoré dávame z terás a lodžií dovnútra, zbavíme prachu a skontrolujeme, či na nich nie sú škodcovia. Vonku umyjemelisty roztokom napr. Sumithionu a pod.

3. októbrový týždeň

Pri zbere ovocia odstránime zo stromov všetky mumifikované a znehodnotené plody nevhodné na konzum, ktoré by mohli byť zdrojom infekcií v budúcom roku. Môžeme prikročiť aj k mechanickému čisteniu kmeňov a hrubších konárov. Vysievame semená ovocných stromov, režeme a sadíme ešte odrezky ríbezlí.

Koncom mesiaca začíname s výsadbou a podsadbou ovocných stromčekov a krov. Jamy by sme mali mať pripravené už skôr a mali by byť zásobené dostatočným množstvom organických a anorganických hnojív. Pozor však: korene nesmú prísť do styku s hnojivom. Ovocné stromčeky sadíme do takej hĺbky, ako boli v škôlke, t. j. miesto očkovania má byť nad úrovňou pôdy. Kry ríbezlí a egrešov sadíme o niečo hlbšie, ako boli v škôlke. Podstatne hlbšie sadíme stromčekové tvary ríbezlí a egrešov, aby sme zabránili v budúcnosti obrastaniu podpníkov meruzalkou zlatou.

Pred výsadbou ovocnych výpestkov dbáme, aby nám nezaschli korene. Už pri premiestňovaní stromčekov a krov z nákupných stredísk je potrebné zabaliť aspoň koreňovú časť, a tým chrániť výpestky pred vysychaním a znížením ujateľnosti. Osobitne citlivé sú stromčekové tvary ríbezlí a egrešov, pri ktorých je koreňový systém slabší.

Zeleninu, ktorá prezimuje na hriadke, ešte okopeme a odburiníme. Po dobrom prezimovaní, keď rastliny nevymrznú, porast vyjednotíme na začiatku jarnej vegetácie.

Do konca mesiaca vyberieme trsy pažítky na "zatiahnutie - oddych" pred neskorším zimným rýchlením.

Zberáme všetku zeleninu. Začíname mrkvou, ktorá je najcitlivejšia na mrazíky. Ani zeler nesmie namrznúť. Nakoniec zberáme petržlen a paštrnák. Petržlenu zberáme len také množstvo, ktoré spotrebujeme do konca zimy. Zvyšok ponecháme na záhone a môžeme ho zberať po rozmrznutí pôdy až do mája. Zberáme aj hlúboviny. Kučeravý a ružičkový kel môžu ostať na hriadke, dobre znášajú aj silnejšie mrazy.

V októbri naposledy pokosíme trávnik, a to pomerne nízko. Vyhrabeme popadané lístie, aby pod ním nezačal trávnik hniť. Izbové rastliny neprihnojujeme, podľa potreby zalievame a listy zbavujeme prachu. Kontrolujeme ich zdravotný stav. Rozmnožujeme difenbachiu. Aukubu a hortenziu dáme do chladnej miestnosti, kde prezimujú až do marca.

4. októbrový týždeň

Pozbierané orechy ešte pred uskladnením je potrebné dobre vysušiť, aby nedošlo k ich poškodeniu plesňou.

Ak chceme pestovať ríbezle a egreše na drôtenke, vysádzame stromčekové tvary týchto bobuľovín tak, aby nosný drôt prechádzal korunkou stromčeka, ktorú k drôu priviažeme za niektorý silnejší konárik. Podobne vysádzame aj ku kolom: kô1 musí prečnievať až do korunky, aby sa k nemu dal-niektorý konárik priviazať. Zásadne nesprávne je priväzovať stromčekové tvary pod korunkou, teda za kmienik (vylomenie korunky).

Je čas na zapracovanie organických hnojív, ktoré spravidla zapracovávame raz za tri roky. Maštaľný hnoj, kompost, Vitahum, alebo rašelinu. používame v dávkach 3 až 8 kg na m2. Podľa potreby, zvyčajne rok po hnojení organickými hnojivami, doplníme vápnik jesenným vápnením mletým vápencom, alebo aj prachovým vápnom, alebo aj inou formou. Priemyselné hnojivá aplikujeme v dávke asi 1 kg na 10 m2, najlepšie kombinované (Slovcerit, NPK).

Keď si chceme založiť nový vinohrad, musíme začať s prípravou pôdy. Pozemok, na ktorom chceme vinohrad vysádzať, treba zrigolovať, to znamená skypriť do hĺbky 600 až 800 mm.

Pri zbere zeleniny vňať zo zeleru, petržlenu, póru a pod., môžeme vysušiť, uložiť do sklenených pohárov a používať ako koreninu do jedál. Poškodené korene či popraskané hlávky nie sú vhodné na skladovanie, tieto spracovávame do čalamád, sterilizujeme, prípadne sušíme alebo inak konzervujeme.

Ešte koncom mesiaca môžeme vysádzať hlbšie cibuľku (priemer cibuľky 20 až 30 mm), ktorá skoro na jar slúži ako lahôdková cibuľka.Do príchodu mrazov musíme ošetriť zeleninu, ktorá prezimuje vonku - šalát, špenát. Rastliny by mali mať 4 až 6 zdravých listo, jednotíme ich len mierne, pretože porast ešte počas zimy môže čiastočne vyhynúť.

Do príchodu mrazov musíme ošetriť zeleninu, ktorá prezimuje vonku - šalát, špenát. Rastliny by mali mať 4 až 6 zdravých listov, jednotíme ich len mierne, pretože porast ešte počas zimy môžečiastočne vyhynúť.

Koncom mesiaca zberáme aj červenú repu šalátovú. Pri jej zbere dbáme, aby sme nepoškodili buľvičky, pretože veľmi ľahko začnú hniť.

Na korene kríčkových ruží.nakopcujeme zeminu. Výhonky zrežeme asi na polovicu, detailný rez urobíme až na jar. Podobne aj pri stromčekových tvaroch chránime korunku vhodným spôsobom (obalíme aspoň papierom).

Informácie boli čerpané s denníka PRÁCA

Aktuálne záhradkárske práce na mesiac NOVEMBER

 

1. novembrový týždeň

V suchej jeseni je potrebné zavlažovať nielen novovysadené ovocné stromčeky, ale aj staré stromy, najmä marhule a broskyne. Stromy, ktoré neboli pred príchodom zimy dostatočne zásobené vlahou,ľahšie namŕzajú. Rodiace stromy majú päť hlavných období, kedy by nemali trpieť nedostatkom vlahy. Posledným je obdobie opadávania listov, keď stromy často zanedbávame. Vlásočnicové korienky rastú v tomto období íntenzívne, pričom odčerpávajú vlahu. Na jar sa už netvoria a stromy nám často vysychajú, pričom sa nesprávne domnievame, že vymrzli.

Spadnuté lístie zo stromov a krov zhrabujeme a kompostujeme s anorganickými hnojivami, prípadne s páleným vápnom.

Zberom hrozna sa práce v rodiacom vinohrade nekončia. V októbri posledný raz kypríme povrch pôdy, vinohrad udržujeme v nezaburinenom stave. Pri odkopávaní si všímame vytvorené rosné korienky, ktoré starostlivo odstraňujeme. Hlavy viničových krov prihadzujeme zeminou. Kry, ktoré sú poškodené alebo už dožívajú, po zbere hrozna likvidujeme. To isté platí aj pre podpníkový a mladý, ešte nerodiaci vinohrad.

Dôležitou jesennoú prácou je rýľovanie, pri ktorom odstraňujeme zvyšky burln a podzemné časti trvácich burln. Je to práca naročná na čas, ale ušetrí podstatne ťažšie odstraňovanie buriny z porastov, najmä zelenín, v nasledujúcom roku.

Hriadky určené na pestovanie zelenín prvej trate (hlúboviny,rajčiaky a celá plodová zelenina) pohnojíme maštaľným hnojom alebo kompostom, alebo zakopeme dopestované zelené hnojenie. Pôdu necháme porýľovanú v hrubej brázde v celej záhradke, aby sa na nej zachytil a udržal sneh a lepšie premrzla.

Po zbere a uskladnení zeleniny nezabúdame ani na kompost Jeho zrelú hotovú časť môžeme použiť pri rýľovaní na hnojenie alebo prevrstviť a pripraviť na jarné použitie. Nepotrebnú organickú hmotu alebo zvyšky zo záhrady použijeme na založenie nového kompostu.

Izbové kvetiny neprihnojujeme, podľa potreby ich zalievame a listy zbavujeme prachu. Kontrolujeme ich zdravotny stav.

2. novembrový týždeň

Teploty v tomto období už čašto klesajú aj pod bod mrazu, preto je nevyhnutné ukončiť zber všetkých druhov ovocia. Pokračujeme vo výsadbe ovocných stromčekov a kríkov Jesenná výsadba je výhodnejšia ako jarná, najmä preto, lebo využíva veľmi vzácnu zímnú vlahu. Na výsadbu teplomilných ovocných drevín, a to marhúľ a broskýň, sú rôzne názory. Najmä ten, že v novembri by sa už nemali vysádzať a treba s tým počkať do jari. Nie je to však jednoznačné. Aj v novembri vysadené marhule a broskyne sa dobre ujmú. Ak stromčeky nemôžeme vysadiť v jeseni, zazimujeme ich v tmavej a chladnej miestnosti. Založíme ich do rašeliny alebo vlhkého piesku. Ak nemáme takúto možnosť, zakladáme ich do pôdy vonku, a to asi o 20 cm hlbšie, ako boli vysadené. Proti myšiam a iným hlodavcom ich zabepečíme vkladaním Niva zŕn.

Jamy na jarnú výsadbu vykopeme ešte teraz v jeseni. Dokončíme práce s hnojením, pričom hnojivá zakopeme do pôdy.

Opadom listov viniča vo vinohrade začína sa obdobie zdanlivého pokoja, ktorý nastupuje v novembri a trvá až do prúdenia miazgy. Mladé vinohrady v novembri orieme, alebo prikopávame prízemné časti krov. Je to dôležitá súčasť ochrany proti zimným mrazom.

V zeleninovej záhradke by sme už mali dokončiť všetky práce, ked'že už každú chvíľu môžeme očakávať nepriaznivé počasie. Dokončíme zber zeleniny, ktorú sme nestihli pozberať v októbri, pripadne, ktorú sme nechali vonku úmýselne. Poslednú zberáme pekinskú kapustu. Hlávky vyrežeme tesne nad zemou, listy, ktoré nie sú zavinuté do hlávky, odstránime a hlávky uskladníme v studenej a vlhkej miestnosti, kde vydržia až do Vianoc.

Porasty, ktoré sme nechali vonku, ešte prezrieme a odstránime poškodené rastliny. Petržlen môžeme prehrabať. Hlávkový kel Arkta vyjednotíme a prihrnieme zeminou. Šalát a špenát môžeme prikryť čečinou, aby rastlinky nevymrzli.Všetky zvyšky po rastlinách vyhrabeme a skompostujeme.

Chúlostivé druhy trvaliek kvetín presypeme kompostom alebo celé záhony prikryjeme čečinou. Podobne pripravíme na prezimovanie aj skalku. Z bazénikov a jazierok vypustíme vodu.

3. novembrový týždeň

Hoci november je kalendárne jesenným mesiacom, mnohí záhradkári ho už považujú za zimný. Tomuto stavu prispôsobujeme aj činnosť v záhradke. Urýchlene dokončujeme všetky práce, ktoré sme ešte nestihli v minulom mesiaci. Hlavne však pripravujeme pôdu, ovocné í okrasné dreviny na prezimovanie. Najviac práce máme so základnou prípravou pôdy, zakladaním a prekopávaním kompostu a pod. Končíme už s mechanickým ošetrením ovocných a okrasných drevín. Zostrihávame hniezda húseníc a prischnuté moniliózne plody ovocnín. Zoškriabeme aj starú popraskanú kôru (borku), pretože rôzne škáry bývajú úkrytom mnohých škodcov.

Pokračujeme v kompostovaní záhradného odpadu. Okrem zeleninových zvyškov najväčším množstvom kompostovateľnej biomasy je opadané lístie z ovocných a okrasných stromov. Ak ho máme väčšie množstvá môžeme ho kompostovať aj samostatne. Vyrobíme si tak záhradnú zeminu - listovku. Lístie často obsahuje zárodky hubovitých chorôb a poskytuje úkryt rôznym škodcom, preto používame pri jeho kompostovaní prídavky vápna i priemyselné hnojivá, najlepšie močovinu.

Pôdu zrýľujeme alebo zorieme aj pod stromami, a to plytšie ako v zeleninárskej časti záhradky (12 - 15 cm). Pre zvyšovanie úrodnosti pôdy zapravujeme na jednu tretinu plochy organické hnojivo a na celú plochu priemyselné hnojivo, najlepšie kombinované (Slovcerit, NPK). Na pôdach, kde potrebujeme vápniť zapravujeme pri jesennom rýľovaní vápenaté hmoty. Tieto plochy nehnojíme súčasne maštaľným hnojom. Dávky vápenca bývajú vysoké; na 10 m2 až 3 kg.

V zeleninovej časti záhradky, ešťe pred zamrznutím pôdy, môžeme vysiať časť mrkvy, petržlenu, cibule, ale i maku. Cez zimu nevyklíčia, ale na jar, kým sa môžeme dostať do pôdy, získajú náskok pri vzchádzaní a úroda býva najmenej o 14 dní skoršia.

Už teraz si pripravíme zeminu na jarné dopestovanie sadencov zelenín a kvetov. Uložíme si ju do pivnice alebo do hroble a udržiavame vo vlhkom stave. Vyčistíme prázdne parenisko - okenné rámy nakonzervujeme a uložíme.

Izbové kvetiny už ošetrujeme podľa zásad zimného pestovania. Intenzívnejšiu starostlivosť venujeme len kvitnúcim kvetinám a tým; ktoré v zime intenzívne rastú - ruže nakopcujeme zeminou (0,3 - 0,4 m), chránime pred mrazmi ich koreňový krček.

4. novembrový týždeň

Na jeseň vysadené marhule a broskyne je vhodné chrániť pred mrazmi a vyschnutím aspoň obalením celých stromčekov papierom. Dokončujeme práce spojené s hnojením, pričom hnojivá zapracovávame do pôdy. Máme na pamäti; že obrábanie pôdy pod ovocnými stromami je odlišné ako v zeleninovej časti záhradky. Kopeme len plytko asi 10 -12 cm.

Najvhodnejšou mechanickou ochranou proti mnohým hubovítým chorobám v tomto období je zhrabávanie spadnutého lístia spod stromov a krov. V spadnutých listoch prezimúva najvážnejšia choroba jabloní a hrušiek, a to chrastavitosť. Rozšírená je aj škvrnitosť lístia čerešní a višní, v dôsledku ktorej sú často už v auguste stromy bez lístia, čo nepriaznivo vplýva na vyzretie dreva, ktoré potom praská a dochádza ku glejotoku. Z ďalších chorôb je to ďalej antraknóza ríbezlí a mnohé iné.

Dôkladne prezrieme oplotenie záhrady, opravíme ho a ovocné stromčeky mimo obcí chránime obalmi pred ohryzom zverou. Ak použijeme biely papier na ochranu, môže to slúžiť aj ako ochrana pred prehrievaním a náhlym ochladzovaním stromov.

Medzi druhým a tretím rokom po výsadbe vinohradu postavíme drôtenku. November je na to najvhodnejšie obdobie, pretože keď sa táto práca odkladá na jar, pri budovaní drôtenky dochádza k poškodeniu mladého viniča.

Pohnojíme a plytko zrýľujeme aj okolie trvácich zelenín.Hnojíme každý druhý až tretí rok maštaľným hnojom alebo kompostom a medzitým používame priemyselné hnojivá, najlepšie kombinované (Slovcerit alebo NPK) asi 1 kg na l0 m2.

Ako posledný prekopeme kompost, do ktorého môžeme teraz pridať vápno. Na povrchu urobíme zvýšený okraj na zachytávanie dažďovej vody a snehu: Konštrukciu fóliovníka môžeme tiež nakonzervovať. Dokončíme zazimovanie pareniska - odložíme pod strechu tieňovky a rohože, okná uložíme na seba a zakryjeme alebo prenesieme pod strechu.

Za oknom. môžeme začať rýchliť zelené vňate na zimnú zásobu vitamínov. Do črepníka vysadíme pažítku, korene petržlenu a môžeme začať rýchliť aj zeler. Zalievame a podľa potreby odtrhávame jednotlivé listy. Pažítku po troškách odrezávame. Korene vydržia viacnásobný zber.

Izbové kvetiny podľa potreby zalievame a povrch črepníkov prekypríme. Intenzívne zalievame najmä mliečnik, vianočnú hviezdu, vianočný kaktus a veľkokveté muškáty.

V oblastiach s častým v výskytom holomrazov nastelieme do medziriadkov jahôd maštaľný hnoj, kompost, prípadne inú vhodnú organickú hmotu. Týmto agrotechnickým zásahom zabránime vyťahovaniu rastlín mrazmi. Môžeme ho uplatniť aj pri plytko koreniacich podpníkoch ovocných drevín (dula, EM 9 a iné).

Pokračujeme v mechanickom ošetrení ovocných stromov. Odstraňujeme odumreté konáre, mumifikované plody a zámotky škodcov. Väčšie rany ošetríme vhodnými prostriedkami (latex, stromový balzam a pod.). Odstraňujeme všetky choré a najmä virózami napadnuté stromy a kry, ktoré neprinášajú úrodu a sú zdrojom šírenia vážnych chorôb.

Pravidelne kontrolujeme stav uskladneného ovocia, teplotu a vlhkosť v skladovacej miestnosti. V prípade nízkej vlhkosti pod 85 % polievame podlahu skladu vodou. Kontrolujeme aj výskyt myší alebo hrabošov Niekoľko malých pascí by sa malo pripraviť s vhodnými návnadami (kúsok slaniny, orecha a kúsok mrkvy pre hraboše), aby sme vedeli hneď v začiatkoch predísť zbytočným škodám.

Staráme sa aj o víno a mušty. Po búrlivom kvasení a úniku kysličníka uhličitého sudy a demižóny dolievame. Kontrolujeme aj odparovanie a dolievame drevené sudy každý týždeň a demižóny raz za 14 dní. Po skvasení všetkého cukru mladé víno stáčame z kvasničnej biomasy. Podľa potreby sírime.

V oblastiach, kde hrozia ho1omrazy, prikryjeme záhony zimného šalátu a špenátu čečinou alebo slamou, aby rastlinky v zime nepoškodil mráz.

Ak sme do pareniska zasiali mrkvu alebo petržlen na skoré jarné rýchlenie; pareniská necháme cez zimu zvyčajne otvorené, aby sa zachytila zimná vlaha. Mrkvu a petržlen však môžeme ešte zasiať aj pred príchodom mrazov.

Starý kompost prevrstvíme a upravíme tak, aby bol na jar vhodný na použitie. Do novozaloženého kompostu dáme posledné zvyšky na jarné použitie pre pestovanie priesad. Zeminu uložíme, aby nezamrzla.

Izbové kvetiny pripravíme na vegetačný pokoj. Svetlo a teplo musia byť zastúpené v optimálnom pomere, aby sa rastlina dobre vyvíjala. Keď je svetla menej, znižujeme teplotu a menej polievame. Neprihnojujeme.

Informácie boli čerpané s denníka PRÁCA

Aktuálne záhradkárske práce na mesiac DECEMBER

 

1. decembrový týždeň

Pred napadnutím silnejšej vrstvy snehu prekontrolujeme oplotenie. Opravíme všetky poškodenia, spodný šponovací drôt pritiahneme k zemi kolíkmi a prípadne prihodíme zeminou, aby sme zverine zamedzili prístup do záhrady. V exponovaných oblastiach i v prípade dobrého oplotenia odporúčame mladé stromčeky obviazať aspoň papierom. Fólie PVC nie sú na tento účel vhodné, keďže sa tam môže vytvoriť nežiadúca teplota.

Pokiaľ nie sú celodenné mrazy, môžeme pokračovať ešte i v sadení ovocných stromčekov a kríčkov. Okolo kmienkov novo vysadených stromčekov nakopcujeme zeminu najmenej do výšky 30 až 40 cm. Proti poškodeniu stromov tepelnými výkyvmi v priebehu zimy odporúčame natrieť kmene vápenným mliekom. Tento náter podľa potreby opakujeme.

Vo výsadbách mladých vinohradov je vhodné obdobie na postavenie drôtenky. Medzi druhým a tretím rokom po výsadbe sa musíme definitívne rozhodnúť pre pestovateľský tvar a podľa toho tiež vybrať a postaviť vhodný typ konštrukcie a opôr.

Začína sa príprava na budúci rok - na nové vegetačné obdobie. Ak nie je sneh a zamrznutá pôda, môžeme ešte pokračovať v prácach, ktoré sme nestihli v októbri a novembri. Ošetrujeme náradie, ktoré sme používali počas celého roka. Motyky a rýle nabrúsime, poopravujeme rúčky a miesto nasadenia. Hadice stočíme a zviazané ich zavesíme.

Už teraz môžeme kúpiť fóliu a vo voľnom čase ju nastriháme a pozvarujeme na potrebné rozmery. Na vybudovaných fóliovníkoch robíme drobné opravy a údržbu, natierame konštrukciu a podobne. Ak sme doteraz nevykopali bočné ryhy na uchytenie fólie, je najvyšši čas, aby sme to urobili.

Ak to počasie ešte dovolí, môžeme dorýľovať a zapraviť maštaľný hnoj. Zberáme ešte ružičkový kel, petržlen. Pripravíme si trsy pažítky na rýchlenie v bytových podmienkach.

Vianoce nám určite spríjemnia kvitnúce konáriky čerešní, višní, zlatovky a iných okrasných drevín. Konáriky odstrihneme na Barboru, t. j. 4. decembra, asi na 12 hodín ich ponoríme do vody teplej asi 35 stupňov C, potom ich uložíme do váz.

2. decembrový týždeň

Pred príchodom silnejších mrazov narežeme vrúble zo zdravých a výkonných odrôd ovocných stromov, najmä kôstkovín. Jadroviny môžeme narezať ešte aj v januári, ale neskôr narezané kôstkoviny by mohli skôr začať pučať na začiatku jari, keď najmä záhradkári preštepujú. V tomto čase môžeme narezať aj vrúble viniča. Každý zväzok vrúbľov označíme menovkou a uložíme na bezmrazom mieste (pivnica, vodovodná šachta a v malom postačí aj chladnička), do vlhkého materiálu (piesok, rašelina a pod.)

Pravidelne kontrolujeme a vetráme miestnosť s uloženým ovocím. Vyššiu vzdušnú vlhkosť sa snažíme udržiavať polievaním podlahy, rozmiestňovaním nádob s vodou a pod. Dbáme, aby pri silnejších mrazoch neklesla teplota pod +1 °C, keď by už uskladnené ovocie mohol poškodiť chlad.Pri silných mrazoch miestnosť nevetráme.

V podpníkovom vinohrade môžeme začať zberať a uskladňovať podpníky pre ďalšie rozmnožovanie viniča.Pôdu v podpníkovom vinohrade ošetrujeme tak ako v rodiacom vinohrade. Kry na zimu prihŕňame zeminou.

Po ukončení zberu zelenín je dobré porovnávať množstvo získanej úrodyzeleniny s potrebami v domácnosti. Podľa nadbytku alebo nedostatku prispôsobíme plochy pre nasledujúci rok. Niekedy je vhodné rozložiť úrodu na dlhšie obdobie. Ide najmä o šalát, reďkovku, kaleráb, fazuľku na zelené struky. Vyžaduje si to postupné sejby alebo odrody s odlišnou dĺžkou vegetačného obdobia.

Do zimnej činnosti záhradkára patrí aj inventúra náradia, hnojív, pesticídov, zvyškov osív. Po vyradení všetkého nepotrebného a opravách poškodeného sa ľahšie urobí zoznam, čo treba nakúpiť.

Je čas, aby sme sa predzásobili fóliou, ktorú si môžeme zvariť (zožehliť) na potrebné rozmery. Pre nízke fóliové kry používame tenšiu fóliu. Stačí hrúbka 0,05 mm, pre väčšie musíme použiť pevnejšiu, teda hrubšiu, stačí hrúbka 0,10 mm a ak chceme, aby nám dlhšie vydržala, použijeme až 0,16mm.

Kontrolujeme uskladnené hľuzy mečíkov; georgín, begónií, podzemky, kán. Treba udržiavať teplotu asi 4 až 6 °C. Choré, napadnuté hubovými chorobami, odstraňujeme.

Z izbových kvetín môžeme rozmnožovať monsteru, filodendron, senpóliu. Listy izbových kvetín zbavujeme prachu. Zalievame len kvitnúce, rastliny.

3. decembrový týždeň

Keď ešte nie je pôda zamrznutá, pokračujeme v kopaní jám pre jarnú výsadbu ovocných stromčekov. Všetky prestarnuté a choré stromy zo záhrady odstránime, aby sme ich mohli čím skôr nahradiť zdravými jedincami. V rámci mechanickej ochrany odstránime z korún ovocných stromov, najmä z marhúľ, mumifikované plody, napadnuté moniliózou. Odstraňujeme aj zámotky vajíčok škodcov a mechanicky poškodené konáre.

Ak sme doteraz nestihli zabezpečiť stromy proti poškodeniu zverinou, je najvyšší čas to urobiť. Môžeme použiť rôzne typy chráničov, ale najlepším prostriedkom je dobré oplotenie. Jeho stav je potrebné počas zimy kontrolovať. Väčšie snehové záveje od plota odhadzujeme, aby po nich zajace neprešli do záhradky. Proti drobným hlodavcom použijeme otrávené návnady. Ku kmienkom ich kladieme tak, aby k nim nemalo prístup úžitkové vtáctvo.

Pripravujeme sa na zimný rez. Naostríme nožnice a pílky, dokúpime potrebné množstvo štepárskeho vosku, prípadne latexovú farbu.

Kontrolujeme a preberáme uskladnené ovocie. Prebierku robíme pravidelne asi raz za týždeň. Udržujeme nízku teplotu (+1 až+5 °C) a vlhkosť až 90%.

Podľa vlaňajšieho osevného plánu v zeleninovej časti záhradky si zostavíme nový osevný plán, pričom dodržiavame zásadu striedania plodín zelenín v prvej trati, kde by mali byť zeleniny hnojené maštaľným hnojom, alebo kompostom (rajčiaky, paprika, uhorky, karfiol, kapusta, kel a iné). Zeleniny druhej trate, t.j. rok po hnojení maštaľným hnojom (mrkva, petržlen, cibuľa, kaleráb a iné). Zeleniny tretej trate, t. j. dva roky po hnojení maštaľným hnojom sú napríklad hrach, fazuľka, šalát. Pripravíme si aj zoznam semien, ktoré potrebujeme, pričom zohľadníme rozloženie zberu na pestovanie skorých, poloskorých a neskorých odrôd zelenín. Skontrolujeme semená, ktoré nám zostali a overíme si ich klíčivosť, najmä u tých, o ktorých nevieme, aké sú staré. Problematický býva najmä petržlen a cibuľka. Klíčivosť si dobre udržuje kapusta, kel, kaleráb; uhorky.

Z izbových kvetín intenzívne zalievame len vianočnú hviezdu a vianočný kaktus (kvitnúce kvetiny). Zvýšenú pozornosť venujeme zorniciam (amarylkám), ktoré umiestnime na svetlo, a tiež intenzívne zalievame. Rastliny zbytočne nepremiestňujeme.

4. decembrový týždeň

Informácie boli čerpané z denníka PRÁCA